SLOVENSKO – Po tom, ako predseda Národnej rady SR Andrej Danko utajil svoju rigoróznu prácu, sa na Slovensku zdvihla vlna kritiky. Utajovanie, miznutie či kopírovanie záverečných prác však podľa tých, ktorí sa živia ich tvorbou pre iných študentov, nie je v našej krajine ničím novým. Naopak, biznis s vedomosťami podľa nich istým spôsobom zapĺňa diery na trhu. Mnohí študenti sa však podľa anonymných zhotoviteľov neuchýlia k podvodu len tak, majú na to pádne dôvody. Za napísanie práce pritom musia siahnuť poriadne hlboko do vrecka.
Škandál, ktorý odštartoval 24. septembra po tom, ako Denník N napísal, že predseda parlamentu tají, ako sa stal doktorom práv, naberá v posledných dňoch na obrátkach. Situácia vyvrcholila minulý týždeň natoľko, že sa pod lídrom SNS zatriasla predsednícka stolička.
Opozícia ho totiž chcela na minulotýždňovej utorkovej mimoriadnej schôdzi odvolať z funkcie predsedu NR SR. Napokon sa tak nestalo, keďže poslanci neschválili program schôdze. Danko však krátko na to vyhlásil, že prácu, ktorú mu na UMB umožnili utajiť, predsa len zverejní.
Zásadné odhalenie v kauze Dankovej rigorózky: Chýba tam časť, ktorá je povinná!
Po odtajnení sme upozornili na to, že v práci chýba zoznam použitej literatúry i záver. Spomínaný denník týždeň po tom, ako bola práca sprístupnená verejnosti a novinárom navyše uviedol, že Danko vykradol päť učebníc. Okrem toho, že Dankove dielo neobsahovalo zdroje, z ktorých čerpal a záverečné zhrnutie, k akým výskumom dospel, mal teda predseda parlamentu svoju prácu "poskladať" z cudzích textov.
Čachre-machre s prácami
O tom, že „čachre-machre“ so záverečnými prácami nie sú ničím novým, vedia svoje najmä ľudia, ktorí sa živia ich tvorbou. Ak si však myslíte, že tých, pre ktorých práce píšu, na plnej čiare odsudzujú, mýlite sa. Chybu ale vidia napríklad v školskom systéme či arogantnom prístupe niektorých pedagógov. Podnikanie, ktoré je na hrane zákona, vnímajú aj ako niečo, čo zapĺňa diery na trhu.
Predstavitelia agentúry, ktorá sa okrem iného venuje vypracovávaniu materiálov, ktoré potom študenti predstavujú ako vlastné záverečné práce, v rozhovore okrem iného priznali, že na akademickej pôde sa dejú aj horšie veci, než je utajovanie prác.
Ako dlho sa venujete tvorbe materiálov k záverečným prácam?
Už je to sedem rokov a v zásade ten postup bol navlas podobný, ako u každého spracovateľa podkladov. Tak sa my totižto nazývame, spracovatelia, autori, zhotovitelia, dodávatelia, ghostwriteri... Na Slovensku končí ročne ohromné množstvo vysokoškolákov, ktorí študovali odbory nezodpovedajúce aktuálnej ponuke trhu, alebo ak tieto miesta na trhu existovali, neboli dobre zaplatené. Najmä na východnom Slovensku nedokážu vysokoškoláci nájsť vhodné uplatnenie, tam je to, že „celé zle“. Do podobnej situácie som sa dostal aj ja, po výške som nenašiel vo svojom odbore nič, čo by mi dokázalo zaplatiť životné náklady.
Koľko mesačne zarobíte ako zhotoviteľ prác?
Aby ste mali predstavu o platoch v mojom odbore, v oblasti verejnej správy je to 500 až 700 EUR. Takto zarobím každý mesiac cez 1500 a pracujem z domu.
Ako to funguje vo vašom biznise?
My sa špecializujeme na náročného zákazníka, podklady pre rigorózne a dizertačné práce, ťažké témy, výskum, štatistiku. Aj keď teda, pre upresnenie, vždy sú to len „podklady“, a nikdy nezisťujeme, na čo to klient chce. O to sa nestaráme, je to na jeho zodpovednosti a svedomí a takto to funguje dobre aj po právnej stránke. Nikdy to teda nie sú samotné práce, môže to mať akúkoľvek formálnu podobu, ale každý klient potvrdzuje prehlásenie o použití diela. Toto dielo slúži výhradne pre jeho vlastné vzdelávanie a podnikateľské účely, nesmie ho odovzdať žiadnej vzdelávacej inštitúcii ako svoje vlastné, má to zakázané.
Koľko máte priemerne objednávok, povedzme za rok?
Ročne toho nie je veľa, presné štatistiky nevedieme, údaje neuchovávame. Je to veľmi rozmanité, od 5 do 20 zákaziek mesačne. Sezóna nám každopádne vrcholí od februára do júna.
Dielo zhotovuje jeden človek, alebo sa na ňom podieľa tím ľudí?
Na jednej zákazke robí tím spracovateľov iba, ak je na jej realizáciu málo času, takto dokážeme zhotoviť 80-stranové dielo za 1 - 2 týždne. Štandardne to ale trvá jednému človeku asi dva mesiace. Spracovatelia si najčastejšie berú zákazky z ich vlastného odboru, nájdu sa ale aj takí, vrátane mňa, ktorí pôsobia interdisciplinárne. Píšu ako z oblasti sociálnej práce, tak aj z prírodných vied či ekonómie.
Ako hlboko musí siahnuť do vrecka objednávateľ práce?
Máme síce orientačný cenník, ale konečná cena sa zostavuje vždy individuálne, závisí od rozsahu diela, náročnosti témy, metodiky výskumu, úrovne spracovania. V priemere to je okolo 800 EUR pri štandardnej úrovni spracovania a za štandardných dodacích podmienok, teda do dvoch mesiacov. Vo veľmi extrémnych prípadoch, kedy chcel klient od nás nejaký ten „zázrak“, sa cena vyšplhala aj nad 1800 EUR.
Akí sú vaši klienti?
Náš klient je trošku špecifický, náročnejší... ale často sú to ľudia, ktorí doplácajú na nedemokratickosť školského systému. Ak potrebujú zo zdravotných alebo pracovných dôvodov odložiť termín odovzdania, obhajoby či skúšok, škola im väčšinou nevyhovie. Preto sa uchyľujú k takejto „pomoci“. Mnohí naši klienti mali vážne diagnózy, ležali v nemocnici alebo ich do takéhoto štúdia „na staré kolená“ dotlačil zamestnávateľ. Z našich skúseností vyplýva, že človek, ktorý sa dá na takýto typ služby, musí mať na to pádny dôvod. „Len tak“ to neurobí nikto. Ide zvyčajne o humanitné odbory, najčastejšie sú to pedagogické školy, sociálne odbory, ekonomické školy a veľmi často manažérske odbory.
Využívajú vaše služby častejšie ženy alebo muži?
Podstatne viac ženy, ale to zrejme súvisí aj s tým, že ženy aj častejšie študujú, častejšie sa vzdelávajú aj v období po ukončení vysokej školy a často sa k tejto službe uchýlia v prípade, že sa im v živote vyskytne závažná zmena.
Koľkým študentom ste zatiaľ takto "pomohli"?
Toto vážne netuším, ale rádovo sú to tisícky ľudí z uvedenej kategórie žien a tých, ktorých život dotlačil do takejto formy pomoci.
Píšete aj kompletné práce so všetkými náležitosťami – alebo ide skutočne čisto o podklady?
Voláme to podklady alebo len dielo, zákazník však často žiada aj o zabezpečenie kompletnej formálnej úpravy, takže to vyzerá skoro ako práca... ale to neriešime, účel použitia, aj navzdory tomu, nezisťujeme, zákazníkovi veríme, že bude korektný a neodovzdá to žiadnej vzdelávacej inštitúcii. Je nám však jasné, aká je jeho motivácia.
Ako vnímate to, že ide o podvod.
Celkom chápem, že takéto podnikanie je na hrane nielen z hľadiska etiky, ale aj zákona. Žiaľ, ide len o zaplnenie existujúcej diery na trhu, tam, kde je dopyt, je aj ponuka. A pomáhanie slabším je „neduh“, ktorý nás sprevádza už od základnej školy, „bifľoši“ vždy nechávali slabším žiakom opisovať úlohy a písali za nich slohy, zažil to každý.
Poznáte zákazníkov osobne?
Nestretávame sa s nimi osobne, ani im nič nedávame na USB kľúči, ako sa mnohí mylne domnievajú. Všetko sa rieši telefonicky a e-mailom, pričom vždy poznáme aj meno klienta, príjem riadne účtujeme a zakaždým mu vystavíme faktúru. Žiadne údaje však z bezpečnostných dôvodov nearchivujeme, všetko je v súlade s GDPR.
Stretli ste sa aj s čudnými požiadavkami zo strany zákazníkov, ktoré vás prekvapili?
Skôr nie, tie požiadavky sú takmer vždy rovnaké. Stalo sa ale napríklad to, že jeden klient svoju prácu neobhájil, dodané dielo použil ako prácu v škole, v rozpore s našou dohodou. Vôbec si to neprečítal a potom od nás žiadal peniaze naspäť. Ľudia sú všelijakí a často úplne hlúpi.
Aká je podľa vás budúcnosť tohto segmentu?
V médiách sa sporadicky objavujú rôzne momenty, kedy sa o tejto tabuizovanej téme verejne prehovorí, obvykle to súvisí s rôznymi školskými „prácami“ prominentov. Buď sa utaja, alebo záhadne zmiznú, alebo sa nápadne podobajú na iné práce. Potom sa špekuluje, či im to náhodou niekto nenapísal. História sa opakuje, poznáme viacero takýchto lapsusov, Dankovo utajovanie nie je prvým prípadom. Zakrátko sa na to zabudne a médiá tému zmenia. Dejú sa však aj horšie veci, rozdávanie titulov bez akejkoľvek účasti na vzdelávacom procese, to je skutočný problém. Samotné písanie je len taká drobnosť v porovnaní s týmto biznisom, vieme, že niektoré nemenované školy na to doplatili stratou akreditácie a deje sa to, pravdepodobne, v oveľa väčšom rozsahu, ako si vieme predstaviť...
Prečo sa podľa vás, aj napriek tomu, že ide o záležitosť na hrane zákona, darí agentúram, akou je aj tá vaša?
Skutočným dôvodom je podľa nás laxnosť školiteľov a zle nastavený školský systém. Mal by to byť práve školiteľ, ktorý by mal odhaliť, či jeho žiak pracuje zodpovedne, alebo si dal prácu napísať. Školitelia však nie sú len pedagógovia, ale sú aj vedeckými pracovníkmi, ktorých zahlcuje vykazovane aktivít, publikovanie článkov, naháňanie bodov a grantov. Na študentov potom nemajú čas a tu máme výsledok... Školský systém by mal byť aj trošku zhovievavejší k vlastným študentom. Je to totižto často práve časový stres a zdravotné problémy, ktoré študenta donútia vyhľadať takúto mimoškolskú pomoc... Je to aj o ľuďoch. Dnešné vysoké školy predstavujú konzervatívne spoločenstvá pracovníkov, ktorí sa správajú k študentom často neprívetivo, arogantne, povýšenecky, máme s tým bohaté skúsenosti... S plačom by študent zo školy veru odchádzať nemal...
