BRATISLAVA - Ideálne by bolo, keby sme zharmonizovali celú Európsku úniu (EÚ) do jedného času, aby nevznikol chaos. Povedal to počas odbornej diskusie k návrhu Európskej komisie zrušiť striedanie času europoslanec Vladimír Maňka. V polovici septembra navrhla komisia ukončiť v roku 2019 v Európe sezónnu zmenu času.
Aby sa zaručil bezproblémový prechod na nový systém, členské štáty sú podľa návrhu komisie povinné oznámiť, či plánujú trvalo zaviesť letný alebo zimný čas. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh, podľa ktorého by sa po zrušení striedania času mal na Slovensku uplatňovať zimný čas.
Pri vzniku návrhu vychádzal rezort práce z odborných podkladov ministerstiev hospodárstva, dopravy a výstavby, vnútra a zdravotníctva. "Úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku tvrdí, že pre nás je prirodzený zimný čas. V tejto otázke bude dôležité zosúladiť čas aj s našimi susedmi. Keby som mal ja rozhodnúť, tak by som zvolil letný čas, veď ho máme sedem mesiacov v roku, čo predstavuje väčšinu roka," povedal Maňka a na podotkol, že je tu stále možnosť, že Európsky parlament zrušenie striedania času neschváli.
Rušenie striedania času nie je ničím novým
Europoslankyňa Anna Záborská sa ešte v minulom volebnom období snažila presadiť zrušenie striedania času. "Vtedy zrušili striedanie času Poliaci a Fíni, len ho nezačali realizovať. Európska komisia si myslela, že zrušenie striedania času sme si vymysleli len my, poslanci, že ľudia to naozaj nechcú. Nakoniec na výzvu zapojiť sa do hlasovania reagovalo toľko ľudí, že spadol celý systém. Počas prvých dní hlasovalo viac ako milión ľudí," povedala Záborská.
Proti zrušeniu striedania času je europoslanec József Nagy. "Keď ho zrušíme, ostane nám čas podľa pásma, do ktorého patríme, a to je zimný čas. Oslovil som ministerstvo životného prostredia, aby sa vyjadrilo, či by bol pre životné prostredie lepší letný alebo zimný čas. V prípade schválenia zrušenia striedania času nám ostane len 80 dní svetla po 19:00 a po 20:00 už svetlo nebude vôbec," povedal europoslanec.
Na diskusii sa zúčastnili aj odborníci. Michaela Macháčová zo Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva povedala, že sa netreba pozerať na to, ktorý čas je horší. Najhoršie je, že sa vôbec strieda. "Striedaním času trpia senzibilní ľudia. Hovoríme asi o 20 percentách populácie. Títo ľudia sú náchylnejší na ochorenia, hrozí zvýšený výskyt depresií či nespavosť. To predstavuje rizikový faktor srdcovo-cievnych ochorení," vysvetlila odborníčka s tým, že z medicínskeho hľadiska je za zrušenia striedania času.
V hre je aj psychika
Podľa psychologičky Tatiany Lesayovej nastáva stres v organizme pri chýbajúcej hodine či si to uvedomujeme alebo nie. "To, že v zime začína ubúdať svetlo, u niektorých ľudí spôsobuje negatívnu náladu. Keď sa zmení čas a svetlo je neskôr, organizmus začína naplno fungovať tiež neskôr. Dôsledkom je aj stratená koncentrácia," povedala psychologička.
Pri súčasnej právnej úprave sa v EÚ dvakrát do roka posúva čas, aby sa zohľadnila meniaca sa dĺžka dostupnosti denného svetla a aby sa v danom období využilo čo najlepšie. Na základe žiadostí Európskeho parlamentu a ako súčasť posúdenia súčasnej úpravy striedanie času zorganizovala Európska komisia v tomto lete verejnú konzultáciu.
Komisia dostala 4,6 milióna odpovedí z 28 členských štátov. Až 84 percent respondentov sa vyjadrilo za zrušenie sezónnej zmeny času. Európska komisia dospela k záveru, že nemá zmysel, aby Brusel naďalej reguloval sezónne zmeny času. Členské štáty by si mali samy zvoliť, či chcú trvalo zaviesť letný alebo zimný čas. Posledná povinná zmena času by tak v prípade schválenia návrhu bola v nedeľu 31. marca 2019. Po tomto dátume by členské štáty, ktoré by chceli trvalo zaviesť zimný čas, mohli poslednýkrát zmeniť čas v nedeľu 27. októbra 2019.
