Pavol Paška (Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - Predseda Národnej rady SR Pavol Paška trvá na svojom návrhu úplne zrušiť poslaneckú imunitu, ĽS-HZDS je proti a podľa Kataríny Tóthovej považuje imunitu za nutnú pre zachovanie kontrolnej funkcie parlamentu.
Legislatívny návrh, ktorý pripraví Stála komisia pre Ústavu SR a rokovací poriadok Národnej rady SR, by mali podľa nich však upraviť minimálne zrušenie priestupkovej imunity. Paška a Tóthová to povedali pre médiá počas dnešnej medzinárodnej odbornej konferencie "Vnímanie poslaneckej imunity v súčasnosti, jej význam a kontext jej uplatňovania v SR" v Bratislave.
Paška zopakoval svoj názor, že poslanecká imunita by sa mala odstrániť úplne. Dodal však, že riešenie by malo byť výsledkom dohody a odbornej analýzy, aj preto podľa neho vznikla Stála komisia a aj preto usporiadali dnešnú konferenciu, "aby sa imunita dostala z mediálnej podoby na odbornú pôdu, kam patrí."
Paška vo svojom vystúpení položil otázku, že ak dnes väčšina ľudí považuje princíp rovnosti za nenahraditeľný, či je možné, aby poslanec mal iný prístup k právu ako každý občan. "Osobne si myslím, že vývoj v Európe, kde je tendencia skôr znižovať rozsah imunity a postupne smerovať k jej úplnému odstráneniu, na Slovensku takisto vyvoláva pocit, že imunita je zbytočná," povedal pre médiá Paška s tým, že on je za zrušenie imunity aj na výroky v parlamente.
Paška si netrúfol odhadnúť, či stredajšie rokovanie Stálej komisie dospeje k takému riešeniu, s ktorým by sa mohol parlament zaoberať už na októbrovej schôdzi. "Bez toho, aby som sa chcel vyhovárať, nemyslím si, že mesiac hrá rolu," dodal s tým, že je presvedčený, že návrh príde a bude výsledkom kompromisu, ktorý by našiel podporu v pléne Národnej rady SR. Paška potvrdil, že prvým krokom bude obmedzenie rozsahu priestupkovej imunity.
Poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová nechcela prejudikovať závery Stálej komisie, z medzinárodných skúseností, prezentovaných aj účastníkmi konferencie je však podľa nej jasné, že imunita je nutná a aj tam, kde ju zúžili, to nepovažovali za dobrý krok. "Ak má parlament plniť vo vzťahu k výkonnej moci kontrolné funkcie, každá kontrola je nepríjemná a nie vždy je istota, že iniciatíva ku kontrole sa skutočne skončí vyvodením dôsledkov. Ak sa tak nestane, príslušné subjekty sa môžu cítiť dotknuté a môžu si to s príslušným poslancom v občianskoprávnom konaní vybaviť," zdôvodnila pre agentúru SITA Tóthová.
Priestupkovej imunity by sa však Tóthová jednoznačne vzdala. "Jedine v deň rokovania parlamentu v prípade, keď idú poslanci na zasadnutie, by som dopravné priestupky nedovolila vyvodzovať, aby v prípade záujmu o neprítomnosť poslanca na hlasovaní nebol blokovaný," dodala Tóthová. Priestupkovú imunitu v súčasnej podobe odmieta aj odborník na ústavné právo Ján Drgonec. "Tak ako sa zaviedla ústavným zákonom z roku 2006 je obrovské faux pas, jednoducho pokĺznutie a vyvrátenie všetkých predstáv o spravodlivosti. Je to omyl, ktorý by sa mal určite napraviť," povedal pre médiá Drgonec.
Vedúci kancelárie prezidenta SR Milan Čič vo svojom vystúpení zdôraznil potrebu definície funkcií štátu. "Bije sa tu princíp rovnosti, spravodlivosti, slobody, obsiahnutý v Ústave," povedal Čič. Podľa neho je otázka, či by problematiku imunity nemal rozhodnúť Ústavný súd SR. Poslanecká imunita má podľa Čiča opodstatnenie na ochranu mandátu, nemožno ju však spájať s imunitou sudcov a prokurátorov, ktorí rozhodnutiami zasahujú do práv občanov. Diskusia o poslaneckej imunite sa podľa predsedu mandátového a imunitného výboru rakúskeho parlamentu Heriberta Donnerbauera viedla aj v Rakúsku. Dnes je tam právna úprava, ktorá dáva orgánom činným v trestnom konaní resp. správnym orgánom kompetenciu rozhodnúť, či sporný výrok súvisí s politickou činnosťou poslanca. Ak nesúvisí, poslanec je podľa Donnerbauera stíhaný ako každý iný občan.
Paška zopakoval svoj názor, že poslanecká imunita by sa mala odstrániť úplne. Dodal však, že riešenie by malo byť výsledkom dohody a odbornej analýzy, aj preto podľa neho vznikla Stála komisia a aj preto usporiadali dnešnú konferenciu, "aby sa imunita dostala z mediálnej podoby na odbornú pôdu, kam patrí."
Paška vo svojom vystúpení položil otázku, že ak dnes väčšina ľudí považuje princíp rovnosti za nenahraditeľný, či je možné, aby poslanec mal iný prístup k právu ako každý občan. "Osobne si myslím, že vývoj v Európe, kde je tendencia skôr znižovať rozsah imunity a postupne smerovať k jej úplnému odstráneniu, na Slovensku takisto vyvoláva pocit, že imunita je zbytočná," povedal pre médiá Paška s tým, že on je za zrušenie imunity aj na výroky v parlamente.
Paška si netrúfol odhadnúť, či stredajšie rokovanie Stálej komisie dospeje k takému riešeniu, s ktorým by sa mohol parlament zaoberať už na októbrovej schôdzi. "Bez toho, aby som sa chcel vyhovárať, nemyslím si, že mesiac hrá rolu," dodal s tým, že je presvedčený, že návrh príde a bude výsledkom kompromisu, ktorý by našiel podporu v pléne Národnej rady SR. Paška potvrdil, že prvým krokom bude obmedzenie rozsahu priestupkovej imunity.
Poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová nechcela prejudikovať závery Stálej komisie, z medzinárodných skúseností, prezentovaných aj účastníkmi konferencie je však podľa nej jasné, že imunita je nutná a aj tam, kde ju zúžili, to nepovažovali za dobrý krok. "Ak má parlament plniť vo vzťahu k výkonnej moci kontrolné funkcie, každá kontrola je nepríjemná a nie vždy je istota, že iniciatíva ku kontrole sa skutočne skončí vyvodením dôsledkov. Ak sa tak nestane, príslušné subjekty sa môžu cítiť dotknuté a môžu si to s príslušným poslancom v občianskoprávnom konaní vybaviť," zdôvodnila pre agentúru SITA Tóthová.
Priestupkovej imunity by sa však Tóthová jednoznačne vzdala. "Jedine v deň rokovania parlamentu v prípade, keď idú poslanci na zasadnutie, by som dopravné priestupky nedovolila vyvodzovať, aby v prípade záujmu o neprítomnosť poslanca na hlasovaní nebol blokovaný," dodala Tóthová. Priestupkovú imunitu v súčasnej podobe odmieta aj odborník na ústavné právo Ján Drgonec. "Tak ako sa zaviedla ústavným zákonom z roku 2006 je obrovské faux pas, jednoducho pokĺznutie a vyvrátenie všetkých predstáv o spravodlivosti. Je to omyl, ktorý by sa mal určite napraviť," povedal pre médiá Drgonec.
Vedúci kancelárie prezidenta SR Milan Čič vo svojom vystúpení zdôraznil potrebu definície funkcií štátu. "Bije sa tu princíp rovnosti, spravodlivosti, slobody, obsiahnutý v Ústave," povedal Čič. Podľa neho je otázka, či by problematiku imunity nemal rozhodnúť Ústavný súd SR. Poslanecká imunita má podľa Čiča opodstatnenie na ochranu mandátu, nemožno ju však spájať s imunitou sudcov a prokurátorov, ktorí rozhodnutiami zasahujú do práv občanov. Diskusia o poslaneckej imunite sa podľa predsedu mandátového a imunitného výboru rakúskeho parlamentu Heriberta Donnerbauera viedla aj v Rakúsku. Dnes je tam právna úprava, ktorá dáva orgánom činným v trestnom konaní resp. správnym orgánom kompetenciu rozhodnúť, či sporný výrok súvisí s politickou činnosťou poslanca. Ak nesúvisí, poslanec je podľa Donnerbauera stíhaný ako každý iný občan.
