BRATISLAVA - Myslím si, že ľudia sa nedokážu poučiť z histórie. Vždy si povieme, že sme v inej situácii, ale história sa stále opakuje. Teraz je niekoľko generácií, ktoré žijú v mieri, nespoznali krutosť vojny a nedokážu si asi uvedomiť alternatívu, ktorá znamená vyvražďovanie susedov. V sobotu to v Bratislave uviedol bývalý vyšetrovateľ Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Vladimír Dzuro, ktorý prispel k objasneniu vojnových zločinov v severovýchodnom Chorvátsku i západnej Bosne.
Dzuro v rokoch 1995 – 2004 vyšetroval prípady, ktoré počas balkánskej vojny spáchali Srbi, pracoval na strane chorvátskych poškodených. "To však neznamená, že sa tam nestali zločiny, ktoré spáchali Chorváti na Srboch – to som nevyšetroval," zdôraznil.
Podieľal sa napríklad na vyšetrovaní prípadu Željka Raznatoviča, známeho pod prezývkou Arkan, v Bosne a Hercegovine či Milana Martiča, ktorý bol prezidentom samozvanej Republiky Srbská Krajina.
V pamäti mu najviac z jeho prípadov utkvel masaker na farme Ovčara neďaleko mesta Vukovar na východe Chorvátska. Príslušníci Juhoslovanskej ľudovej armády sem z vukovarskej nemocnice deportovali približne 265 ľudí. "Namiesto toho, aby ich armáda podľa Ženevských konvencií chránila, odovzdala ich miestnej teritoriálnej obrane - Srbom z Vukovaru, ktorí ich cez noc popravili," uviedol Dzuro, pričom zdôraznil, že veľmi dôležitú úlohu v tom zohrali aj médiá.
Srbské médiá totiž vtedy priniesli správu o tom, že Chorváti podrezali 42 srbských detí. "V povojnovom konflikte, kde jedna strana vyhrala a druhá prehrala (pozn. red. vojna o Vukovar), to malo obrovský dosah na myslenie tých Srbov, ktorí na farme Chorvátov vraždili s vedomím, že vraždili ľudí, ktorí podrezávali spomínané srbské deti. Keď sa správa ukázala ako nepravdivá, už bolo neskoro," skonštatoval. Dzuro v roku 1996 riadil exhumáciu tiel v masovom hrobe na Ovčare. Tím expertov našiel 200 tiel, zvyšných 65 ľudí je stále nezvestných.
Dôležitým okamihom podľa neho bolo v roku 1997 zatknutie Slavka Dokmanoviča, bývalého srbského starostu Vukovaru hľadaného v súvislosti s vraždou Chorvátov na farme. Bol to prvý zatknutý vojnový zločinec po druhej svetovej vojne, ktorému sám Dzuro prečítal jeho práva. Aj vďaka tomu, že mu český vyšetrovateľ pripravil pascu, sa ho podarilo vylákať zo Srbska na územie Chorvátska a previezť do Haagu pred súd. Niekoľko dní pred vynesením rozsudku Dokmanovič spáchal samovraždu. Dzuro dodal, že zatknutia ďalších vojnových zločincov už vykonali srbské úrady a NATO v Bosne a Hercegovine.
Priznáva, že po tom, čo videl na Balkáne, zmenil niekoľko svojich životných postojov. "Napríklad sa mi zmenil názor na rozdelenie Československa. Ako Čech, ale môj otec bol Slovák, som nevidel vtedy dôvod, prečo by sa mala krajina rozdeliť. Až potom som si uvedomil, že priateľské rozdelenie Československa bolo omnoho lepšie, než druhá možnosť, ktorá nastala v bývalej Juhoslávii. Kde sa národy nedokázali od seba oddeliť mierovým spôsobom a došlo tam k vražednej vojne susedov," dodal.
Podľa neho si ľudia dnes neuvedomujú, čo môžu spôsobiť extrémistické postoje. "Myslím si, že ľudia si neuvedomujú, kam to spoločnosť môže priviesť, pokiaľ sa tie extrémne sily dostanú k moci alebo aj napríklad do médií, ktoré majú obrovskú moc, aby dokázali manipulovať spoločnosť," uzavrel.
Vladimír Dzuro v súčasnosti vedie kanceláriu Úradu pre vnútorné záležitosti OSN v New Yorku. O udalostiach v bývalej Juhoslávii napísal knihu Vyšetrovateľ – démoni balkánskej vojny a svetská spravodlivosť. Na Slovensko prišiel prednášať učiteľom v rámci projektu s názvom „Kam vedie nacionalizmus a extrémizmus“, ktorý pripravilo Centrum pre európsku politiku (CEP) v spolupráci s českou neziskovou organizáciou EUTIS.
