Mama Mareka a Miška: Život bez nich si neviem predstaviť!

Svoj život si už totiž nedokáže predstaviť bez svojich synčekov. Takmer dvadsaťhodinové čakanie na výsledok operácie, keď sa spojené telíčka zmenia na dvoch životaschopných jedincov, strávila spolu so svojím manželom.

Pár hodín po operácii sa už bola Majka na Miška a Marka pozrieť v nemocnici. Keď ich uvidela každého na inej postieľke, rozplakala sa. „Bolo to od šťastia,“ vysvetľuje Majka. „Každý sa ma pýta, ako sa chlapci majú. Sú stále v umelom spánku, ich stav je vážny, ale stabilizovaný,“ dodáva šťastná matka. Aj tak si však uvedomuje, že na chlapcov ešte čakajú ťažké chvíle. Nedokáže sa preto ubrániť svojim obavám. „Či Markovi začne riadne pracovať pečeň, či sa chlapci dokážu z takého ťažkého zákroku bez komplikácií zotaviť. Chodím k nim každý deň. Bojím sa, aby som do sterilného prostredia, v ktorom sú, nezaniesla nejakú infekciu. Chlapci teraz potrebujú pokoj,“ vysvetľuje mamička Marianna.

Náročnú 20-hodinovú operáciu prečkala spolu s manželom väčšinou v modlitbách. V noci nedokázala zažmúriť oko. Aj keď nemala silu pozerať sa na priame zábery z operácie, pomocou internetu sledovala aktuálne správy zo zákroku. „Najťažšie chvíľky s manželom sme prežívali v noci, keď sme čakali na rozdelenie pečene. Vtedy sa nám každá minúta zdala ako nekonečne dlhá vlečúca sa hodina,“ dodáva Marianna. Aj keď z nich sčasti opadol stres, s napätím čakali na ďalšie výstupy z operačnej sály. Po tom, ako Miška odviezli na jednotku intenzívnej starostlivosti, a neskôr i Marka, rodičia konečne pocítili úľavu. Ich radosť nemala konca kraja.

Pomoc babičiek

Babičky svojich vnúčikov nikdy naživo nevideli. Poznajú ich iba z fotografií. V napätí prebdeli noc, keď chlapcov operovali. „Nedá sa to popísať. Bála som sa. S Mariankou sme boli stále v kontakte, snažila som sa ju čo najviac podporiť. Modlili sme sa, aby Pán Boh dal silu prekonať operáciu nielen chlapcom, ale aj lekárom. Operáciu som sledovala aj v televízii. O oddelení som sa však dozvedela priamo od Marianky. Stále sme verili v šťastný koniec. Chcela by som preto poďakovať všetkým, ktorí našim chlapcom venovali modlitbu,“ ďakuje babička chlapcov Helena Štofaníková.

Druhá babka vo Vyšnom Klátove takisto počas operácie nezažmúrila oko. Modlila sa a čakala na každý telefonát od svojho syna a nevesty. „Som šťastná, že to dobre dopadlo. Vnuci sú pre mňa zmyslom života. Nahradili mi muža i syna, ktorí tragicky zahynuli. Veľmi sa teším na okamih, keď ich už zotavených dovezú syn s nevestou domov. Prajem im, aby to bolo čo najskôr,“ tvrdí Margita Müllerová.



Priebeh unikátnej operácie >>

Títo lekári im dali šancu žiť >>