BRATISLAVA – Letné horúčavy prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy. Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.
Uvádza sa to v letnom manuáli prevencie počas horúčav, ktorý v piatok 27. júla na svojej webstránke http://www.uvzsr.sk zverejnil Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Hygienici z Úradu verejného zdravotníctva SR v manuáli radia ako správne piť, jesť, obliekať sa, ale aj ako používať klimatizáciu počas horúcich dní. Slovenský hydrometeorologický ústav avizoval, že na prelome júla a augusta na juhozápade Slovenska možno očakávať viac dní po sebe až 35 stupňov. Horúčavy nastúpili už tento víkend, SHMÚ preto pre juhozápad a časť južných okresov stredného Slovenska na najbližšie dva dni vydal výstrahu 2. stupňa, v ktorej varuje, že teplota sa môže tak v nedeľu, ako aj v pondelok vyšplhať popoludní, od 14:00 do 17:00 až na 35 stupňov Celzia.
Pravidelný prísun tekutín je nutný, aj keď necítime smäd. Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre vody. Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú malinovky, pivo, ďalší alkohol a káva. Ideálna je obyčajná voda, ale aj neperlivé minerálne vody a nesladené ovocné či bylinkové čaje. Piť treba pravidelne v menších dávkach, pričom nápoje by mali byť vlažné nápoje.
Najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe. Denná potreba tekutín u novorodencov je cca 50 až 75 ml na kilogram hmotnosti. U dojčiat sa odporúča príjem cca 100 až 140 ml tekutín na kilogram hmotnosti a u detí vo vekovej skupine 1 až trojročných 80 až 120 ml/kg hmotnosti. U zdravého dieťaťa je nevyhnutné príjem tekutín zvýšiť najmä počas horúcich letných dní, pri pobyte v prostredí s nízkou vlhkosťou vzduchu, alebo aktívnom pohybe. Vtedy by malo dieťa vypiť najmenej 2-3-násobné množstvo oproti uvedenej norme.
Seniori by mali prijímať tekutiny počas horúčav v menších dávkach a častejšie. Organizmus seniora obsahuje menej tekutín, orgány pracujú pomalšie a nedokážu vylučovať tekutiny spoločne s odpadovými látkami tak ako mladší ľudia. Denná dávka približne 1,5 až 2 litre by sa mala rovnomerne rozložiť počas celého dňa. Najvhodnejšia je pre nich čistá pitná voda, pri výbere minerálnych vôd treba venovať zvýšenú pozornosť obsahu sodíka. Starší ľudia veľmi často trpia na vysoký krvný tlak a obsah sodíka vo vode by im mohol tento stav ešte zhoršiť. Vo vyššom veku je tiež dôležitý príjem vitamínov, ktoré môže senior dostať už priamo v nápoji. Mimoriadne vhodné sú nesladené ovocné šťavy alebo džúsy bez chemických prísad, ktoré je dobré ešte aj zriediť vodou.
Jedným z rizík, ktoré hrozia ľuďom v horúčavách, je úpal po pobyte na priamom slnku. Prejavuje sa zvýšenou teplotou, bolesťami hlavy, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom a nevoľnosťou. Napozore by mali byť najmä rodičia detí. Tí by mali pravidelne kontrolovať, aby deti nosili pokrývku hlavy, kvalitné slnečné okuliare a používali krémy proti UV žiareniu s vysokým ochranným faktorom.
Letné oblečenie by malo byť podľa svetlé a z prírodných materiálov, ľahké, vzdušné a voľného strihu. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu. Zvýšená fyzická námaha by sa mala prispôsobiť prostrediu, treba si robiť častejšie prestávky v tieni. Od 11:00 do 15:00 sa neodporúča pobyt na slnku, keďže slnečné žiarenie je najintenzívnejšie.
Strava má byť v letných mesiacoch ľahšia, teda ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok. Mala by byť vyvážená a pestrá a obsahovať dostatok celozrných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín. Obmedziť treba tučné a ťažko stráviteľné jedlá a potraviny. Pri deťoch treba obmedziť potraviny ktoré sa rýchlo kazia. Základnou zásadou je dôkladné chladenie všetkých druhov potravín, ktoré by sa v teple mohli pokaziť. Ovocie a zeleninu treba vždy dôkladne umyť pod tečúcou pitnou vodou.
Klimatizácia musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia. Náhle zmeny teplôt vzduchu totiž môžu privodiť tzv. teplotný šok. Priveľmi klimatizované prostredie pre deti i seniorov nie je vhodné, nakoľko sa v ňom rýchlejšie šíria kvapôčkové infekcie, ktoré ohrozujú ľudí so zníženou imunitou. Okrem toho je veľmi dôležité udržiavať klimatizačnú jednotku, filtre a vzduchové prieduchy čisté. Pri nedostatočnej údržbe sa klimatizácia môžu stať zdrojom plesní a baktérií.
Celý klimatizačný systém odporúčajú odborníci ÚVZ raz ročne skontrolovať v servise. Pritom súčasťou bežnej údržby má byť aj pravidelná dezinfekcia výparníka klimatizačnej jednotky. Nesprávne používaná klimatizácia môže uškodiť a spôsobiť zdravotné problémy aj v aute. Okrem ochorení dýchacích ciest, bolestí hlavy, alebo prechladnutia chrbtice môžete pri nesprávnom používaní klimatizácie v aute dostať zápal stredného ucha, spojiviek a iných ochorení očí a uší, ktoré pri cestovaní najviac trpia.
Počas horúčav treba prijať opatrenia aj v domácnosti, zatieniť okná napríklad žalúziami alebo roletami a vetrať. Pri používaní ventilátorov by sa mali umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela, radia ďalej hygienici.
Ako dodávajú, schladiť sa je najbezpečnejšie na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, kde sa preveruje kvalita vody. Aktuálne údaje o kvalite vody zverejňuje UVZ SR vždy v piatok na svojej webstránke http://www.uvzsr.sk.
