BRATISLAVA - Na planéte žije v súčasnosti asi 7,6 miliardy ľudí. Na konci storočia nás však môže byť až dvakrát viac. Vyplýva to z údajov Organizácie spojených národov (OSN), ktorá predstavila tri scenáre rastu ľudskej populácie. Podľa strednej varianty sa má počet ľudí na Zemi v roku 2050 zvýšiť na 10 miliárd, zatiaľ čo na konci storočia by nás mohlo byť 11,2 miliardy. K prognózam sa vyjadril aj vedúci Oddelenia demografie a demogeografie UK Branislav Bleha.
Boj o odchod do dôchodku: Líder SPOLU hovorí o populizme, reakcia šéfa odborov Machynu
OSN populačné štúdie publikuje každé dva roky. V tej najnovšej sa píše o troch rôznych scenároch, ako by sa mohol počet ľudí na planéte vyvíjať. Podľa prvej, najodvážnejšej varianty by populácia mohla koncom storočia dosiahnuť hranicu 16,5 miliardy ľudí, čo je viac než dvojnásobok dneška. Podľa tretej prognózy, ktorá predpovedá zásadný rozmach neplodnosti, klesne populácia na 7,3 miliardy. Podľa strednej varianty má ľudstvo dosiahnuť 10 miliárd už o tri desaťročia. Potom sa má jeho rast koncom storočia ustáliť na 11,2 miliardách.
Z demografických pozorovaní za posledné roky sa však stredné projekcie spravidla posúvajú nahor. To znamená, že by mohlo ľudstvo métu 10 miliárd dosiahnuť ešte pred rokom 2050. Vyplýva to aj s z údajov spoločnosti CBRE. Podľa nich by mala svetová populácia v roku 2040 dosiahnuť 9,3 miliárd.
Žijeme dlhšie
Z údajov OSN tiež vyplýva, že v poslednom období sme svedkami drastickej zmeny v pôrodnosti, ako aj dĺžke života. Umiera zásadne menej novorodencov, detí aj tehotných matiek, všetko vďaka pokrokom modernej medicíny. Hlavným dôvodom populačnej explózie podľa expertov je práve pokles mortality, ktorému sa trend neplodnosti dosiaľ nevyrovnal.
„Z pohľadu úmrtnosti je trend pozitívny, zvyšuje sa stredná dĺžka života,“ hovorí expert na demografiu z Univerzity Komenského Bleha. Očakávaná dĺžka života sa celosvetovo pohybuje okolo 70 rokov.
Na Slovensku však situácia nie je ideálna. „Z čisto ekonomického hľadiska to zvyšuje záťaž – tzv. starnutie zhora. Tiež tu zdravie ľudí a dôchodcov stále výrazne zaostáva za Západom,“ konštatuje Bleha. V zdravotnej úrovni ale očakáva pokrok. „Chce to ale peniaze a nejaký čas.“
Slováci sa v spálni snažia
Podľa OSN mali ženy v sedemdesiatych rokoch v priemere viac než štyri deti. V roku 2015 mala priemerná matka o dve deti menej. Na Slovensku sa pôrodnosť podľa Blehu zvyšuje, ale len pomaly. „Počty narodených sa stále ani len nepriblížili k hodnotám zo 70. rokov minulého storočia.“
S menším počtom narodených detí a dlhšie sa dožívajúcimi dospelými však svetová populácia starne. To vníma Bleha veľmi negatívne. „Starnutie sa prehlbuje a bude prehlbovať. Prebieha v celom vyspelom svete, často už aj v o niečo menej rozvinutých krajinách, starne napríklad Čína, mnohé krajiny Latinskej Ameriky,“ opísal akademik nezvratný proces.
Za komunistov sa rodilo viac
Hlavnou príčinou je podľa neho menej narodených detí od pádu režimu. „Príliš veľa obyvateľov narodených pred 1989 v pomere s malým počtom narodených po 89-tom.“ Tento jav sa v značnej miere ukáže už o 30 rokov. Podľa neho môžeme očakávať viac než dvojnásobný počet dôchodcov. „A to aj pri raste veku odchodu do dôchodku,“ povedal Bleha.
Vedec tiež kritizuje politické úpravy dôchodkového veku. „Stropovanie veku je absolútne nezodpovedné. Dnešní politici na tom získajú politické body, ale hasiť to bude niekto iný,“ hovorí vedúci Oddelenia demografie a demogeografie.
