BRATISLAVA - Slovensko značne zaostáva v ponuke finančne dostupných nájomných bytov. Prístup k nájomnému bývaniu v SR je na úrovni 6 % z celkového počtu bytov, čo nepriaznivo vplýva na možnosti mobility pracovnej sily, na podporu bývania mladých rodín či hendikepovaných ľudí.
V krajinách Európskej únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 % do 62 %, napríklad v Českej republike je 21 % a v Rakúsku dokonca 42 %. Podiel výdavkov na bývanie na celkových výdavkoch domácností podľa údajov z roku 2016 bol podobný - v SR 24,4 %, v ČR 25,6 % a v Rakúsku 22,4 %. Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zameranej na porovnávanie pravidiel podpory nájomného bývania s ČR a Rakúskom.
"Slovenská i česká autorita v oblasti externej kontroly ako príklad dobrej praxe používa zavedený systém nájomného bývania v Rakúsku. Ten totiž nie je zameraný len na domácnosti s nízkymi príjmami, ba naopak, jeho cieľom je dať širokým vrstvám obyvateľstva k dispozícii dostupné a kvalitné bývanie," informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík. Táto politika totiž zabraňuje sociálnej segregácii a prispieva k sociálnemu zmieru. "Za nájomné bývanie v Rakúsku zodpovedajú jednotlivé spolkové krajiny v spolupráci s obcami, poisťovňami a bankami. Na rozdiel od SR a ČR sa v Rakúsku zameriavajú primárne na podporu dostupného bývania v nájomných domoch," uviedol Papajčík.
Starostlivosť o potreby občanov v oblasti bývania v SR a ČR je zverená do kompetencie miest a obcí. Podobne ako v SR aj v ČR je výrazný nedostatok obecných nájomných bytov a ich výstavba vykazuje za obdobie rokov 2009 až 2016 klesajúcu tendenciu. Počet dokončených obecných nájomných bytov v SR klesol z 2 305 v roku 2009 (12,24 % zo všetkých dokončených bytov) na 359 v roku 2016 (2,29 %). Podiel dokončených obecných nájomných bytov v ČR sa znížil z 1,97 % v roku 2009 na 1,52 % v roku 2014.
V oboch krajinách sú formy podpory bývania podobné. Ide napríklad o podporu výstavby nájomných bytov, o príspevok na bývanie či krízové sociálne bývanie. "Na Slovensku príspevok na bývanie nezohľadňuje rozdiely vo výške nájomného a je presne určený (55,80 eur pre jednočlennú domácnosť a 89,20 eur pre viacčlennú domácnosť, v Česku je jeho výška stanovená na základe skutočných alebo normatívnych nákladov na bývanie a počtu osôb v domácnosti," upozornil Papajčík. V ČR, rovnako ako na Slovensku, je štátna podpora dlhodobo zameraná v prospech vlastného bývania, napríklad podpora stavebného sporenia, daňové úľavy z úverov. V spojení s rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok pre získanie hypotekárnych úverov však prestáva byť finančne dostupná pre širšie vrstvy obyvateľstva.
Formy sociálneho bývania, okrem toho, že nestačia pokryť náklady na bývanie, podľa kontrolórov neprispievajú k odstráneniu sociálnej vylúčenosti znevýhodnených skupín obyvateľstva. "Nevyhnutnou súčasťou aktívneho riešenia musia byť nástroje na zabezpečenie primeraného a cenovo prístupného nájomného bývania za účasti samospráv, štátu, ale aj privátneho sektora, pričom ako vzor môže slúžiť rakúsky model nájomného bývania," poznamenal Papajčík.
Pri získaní štartovacieho bývania v podobe nájomného bytu pre mladé rodiny môže podľa NKÚ pomôcť medzinárodný princíp "housing first" (najprv bývať). Ak má človek kde bývať, môže si nájsť prácu, zbaviť sa dlhov a zaradiť sa do života. Tento systém bol vyskúšaný vo viacerých krajinách EÚ a vo svete. Na Slovensku ho napríklad testuje občianske združenie Vagus v Bratislave. Zahraničným príkladom je podobný projekt, s ktorým začali ešte v roku 2005 v štáte Utah v USA, a po desiatich rokoch bol tak problém bezdomovectva znížený o vyše 90 %.
