TRENČÍN - Jarabina oskorušová (Sorbus domestica) je opadavý listnatý ovocný strom dorastajúci ako solitér do výšky až 15 m alebo v lese až do výšky 30 m. V slovenských podmienkach sa dožíva 300 až 500 rokov, v južnej Európe až 600 rokov. Významná je nielen z hľadiska zachovania biodiverzity ako ohrozený druh, ale aj ako hospodársky využiteľná drevina, poskytujúca kvalitné drevo. Na Slovensku sa vyskytuje iba ojedinele a to najmä na juhozápade a juhu krajiny, výnimkou je oblasť Bielych Karpát, kde sú tieto stromy viac rozšírené.
A práve v lokalite Bielych Karpát založil podnik LESY Slovenskej republiky nový semenný sad, z ktorého by sa v priebehu nasledujúcich desaťročí mala oskoruša vo väčšej miere rozšíriť do miest svojho prirodzeného výskytu na celom Slovensku.
Prečo práve jarabina oskorušová? „Je to drevina, ktorá dobre znáša klimatické zmeny, rastie aj na exponovaných miestach, veľmi dobre znáša výkyvy počasia a nestretli sme sa s tým, že by bola postihovaná vetrovými alebo inými kalamitami,“ hovorí riaditeľ OZ Trenčín Róbert Kiš. Tento jedinečný projekt sa začal už pred niekoľkými rokmi identifikáciou a uznaním 51 výberových stromov, z ktorých bol odobratý materiál na vrúbľovanie. Vrúbľovance na podpníkoch jarabiny brekyňovej pripravil OZ Semenoles a na jar minulého roku vysadili do pripravených priestorov 353 sadeníc.
„Najviac výberových stromov sme mali v Bošáckej doline, a tak sme uvažovali, že semenný sad vybudujeme v tejto lokalite. Nebola tam ale vhodná plocha,“ vysvetľuje vedúci výrobno-technického úseku OZ Trenčín Stanislav Paucin. V Bošáckej doline rastie aj najznámejšia „Zicháčkova oskoruša,“ ktorá súťažila v roku 2011 o titul Strom roka. Nový semenný sad preto vznikol na území bývalej lesnej škôlky Lipovec. Pôvodnú výmeru 0,6 ha rozšírili na 1,7 ha. Plochu vyčistili, vytrhali pne, zrealizovali frézovanie pôdy a terénne úpravy. Každá sadenica má svoje číslo a 20 náhradných kvôli prípadným stratám rastie na okraji sadu. Minulé leto však pre sadenice nebolo príliš priaznivé. Dlhodobé sucho a vysoké teploty si vyžiadali polievanie sadeníc hasičskými striekačkami. Kvôli zachovaniu vlhkosti vlani pomedzi sadenice ani nekosili. Prvé plody by mohli nové sadenice priniesť už o tri až päť rokov.
Oskorušový sad nie je jediným projektom OZ Trenčín. Vedenie OZ už pripravuje nový projekt semenného sadu jarabiny brekyne, ktorý bude súčasťou jestvujúceho semenného smrekovcového sadu. „Musíme myslieť na budúcnosť,“ hovorí riaditeľ. Sadenice vypestované zo semenného materiálu nových sadov síce prídu do lesných porastov až v priebehu dvoch dekád a dospelé stromy tak uvidia až naši potomkovia, no lesníci musia rozmýšľať v dlhšom časovom horizonte.
Jarabina oskorušová – oskoruša, je drevina, ktorá je v územnej pôsobnosti OZ Trenčín pomerne rozšírená. Vyskytuje sa najmä na pravej strane Váhu v pohorí Bielych Karpát. Nachádza sa vtrúsene v lesných porastoch a poľnohospodárskej krajine. Oskoruša je drevina dvoch tvárí. Ľudia ju vysádzali vo vinohradoch, sadoch a pri domoch, ale zároveň jej rozšírenie zabezpečovali aj vtáky v lesoch. Má teda dve podoby – na lúkach a sadoch ako mohutný nižší solitér s rozvoľnenou korunou, v lesoch zase strom siahajúci do výšky.
Popis oskoruše sa nachádza už v antike. Theophrastos (371 – 285 pred n. l.) bol jedným z prvých, ktorý popísal tento strom. Počas vlády Karola Veľkého musela byť pri každom veľkostatku zasadená oskoruša preto, lebo jej plody sa používali nielen ako zdroj potravy, ale aj ako liečebný prostriedok.
Uvádza sa, že nároky na stanovište oskoruše sú podobné s nárokmi brekyne. Je odolná voči vysokým teplotám a suchu. Ďalšou jej prednosťou je vysoko kvalitné, veľmi vzácne drevo a plody, ktoré majú široké využite. Svojimi nápadnými kvetmi je oskoruša atraktívna pre včely. Ako samostatný strom vo voľnej prírode obohacuje obraz krajiny, predovšetkým na jar a na jeseň (široké spektrum farieb), a pritom prispieva k zvýšeniu druhovej rôznorodosti.
Jarabinu oskorušovú možno označiť za premenlivú drevinu. Rôzni sa v kvalitatívnych znakoch kmeňa a koruny, ktoré majú najväčší význam v lesnom hospodárstve pri jej zavádzaní do lesných porastov. Jedince s priebežným kmeňom, bez točivosti a s hladkým povrchom môžu byť východiskom na bezprostredné využitie jarabiny oskorušovej v lesných porastoch. V dubových porastoch je jej výškový a hrúbkový vývoj takmer totožný s dubom.
Je to svetlomilná a teplomilná drevinu. V období globálnych klimatických zmien atmosféry môže byť oskoruša, ktorá znáša vyššie teploty a sucho, jednou z tých drevín, čo nájdu širšie uplatnenie na extrémnejších a suchších lokalitách.
Z ovocinárskeho hľadiska sú zaujímavé aj jej plody, ktoré po uhniličení získajú veľmi dobrú chuť. Ovocie obsahuje 14 až 17 percent fruktózy a glukózy, môžu ho konzumovať aj diabetici a je vhodné aj pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva. Plody sú obľúbeným zdrojom potravy pre vtáky aj lesnú zver, pretože sú stráviteľnejšie ako plody iných jarabín, ktoré obsahujú horké substancie. Z plodov sa vyrába aj kvalitná pálenka. V Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku a v ďalších krajinách vynakladajú veľké úsilie na poznanie, zachovanie a širšie využitie oskoruše.
