BRATISLAVA - Ministerstvo spravodlivosti chce zmierniť väzbu za zločiny. V novele trestného zákona navrhuje, aby mohli byť zločinci podmienečne prepustení po polovici trestu, odsúdení za obzvlášť závažné zločiny po dvoch tretinách.
Doteraz mohli väzenie po polovici trestu opustiť len odsúdení za priestupok. Odsúdení za zločin mohli žiadať prepustenie po dvoch tretinách a za zvlášť závažný zločin po troch štvrtinách trestu. "Zdá sa, že v prípade zločinov, ktoré nemajú povahu obzvlášť závažných zločinov, je dvojtretinové obdobie výkonu trestu odňatia slobody príliš dlhé," odôvodňuje svoj návrh ministerstvo.
Novela trestného zákona má tiež zrušiť asperačnú zásadu - čiastočné zrátanie trestov za viac trestných činov, ak aspoň jeden bol zločin. Takto určovať vyššie tresty nepovažuje MS SR za potrebné. Tvrdí, že rozhodovanie treba nechať na sudcov, ktorí môžu využiť škálu medzi dolnou a hornou hranicou trestov. Život prináša toľko rôznych situácií, že matematický výpočet trestu za viaceré trestné činy znemožňuje primeraný a tým aj spravodlivý trest, tvrdí šéf legislatívy MS SR, sudca Ján Bernát.
Ako príklad uviedol prípad zo svojej praxe, keď bol 18-ročný muž odsúdený za pohlavné zneužitie maloletej a zároveň za výtržníctvo. Vzhľadom na asperačnú zásadu dostal 5 rokov a dva mesiace. Takýto trest sa Bernátovi zdal privysoký a nespravodlivý. O podmienečné prepustenie mohol odsúdený žiadať až po dvoch tretinách trestu, po prijatí novely už po polovici, čo považuje Bernát za spravodlivejšie.
MS SR navrhuje aj úpravu zásady trikrát a dosť. Z trestných činov, ktorých sa týka, chce vyňať lúpež. Zásada trikrát a dosť stanovuje, že pri treťom odsúdení za rovnaký trestný čin dostane páchateľ výnimočný trest. Právnické osoby zostanú naďalej mimo trestného zákona. MS SR sa rozhodlo, že trestnoprávna zodpovednosť firiem a ďalších právnických osôb, zatiaľ nie je potrebná. Stačia tzv. ochranné opatrenia. Bernát spochybnil možnosť trestne stíhať, obviniť a potrestať firmu. Ak budú spojené s trestnou činnosťou fyzickej osoby, môže súd prijať ochranné opatrenie, napríklad prepadnutie určitej sumy, alebo celého majetku firmy.
Štefan Minárik zo sekcie trestného práva MS SR je však presvedčený, že skôr či neskôr budeme musieť trestnú zodpovednosť právnických osôb zaviesť. Potrebu takéhoto inštitútu ukázala tragédia lanovky v rakúskom Kaprune, kde v roku 2000 zomrelo vyše 150 ľudí. Zodpovedná bola firma. Rakúsko potom v tomto smere upravilo zákony.
Novelu trestného zákona predložilo MS SR v pondelok do pripomienkového konania. Koncom septembra ju má nasledovať novela trestného poriadku. Obe by mala naraz prerokovať vláda a parlament tak, aby začali platiť v januári. Novela okrem spomínaných zmien sprísňuje a rozširuje tresty za terorizmus, kde sa aj pripravovaná akcia bude posudzovať ako uskutočnená. Trestný bude aj odchyt chránených živočíchov a poškodzovanie jaskýň, ako aj cvičenie zvierat na zvieratách. Za týranie zvierat bude hroziť až dvojročný trest.
Novela trestného zákona má tiež zrušiť asperačnú zásadu - čiastočné zrátanie trestov za viac trestných činov, ak aspoň jeden bol zločin. Takto určovať vyššie tresty nepovažuje MS SR za potrebné. Tvrdí, že rozhodovanie treba nechať na sudcov, ktorí môžu využiť škálu medzi dolnou a hornou hranicou trestov. Život prináša toľko rôznych situácií, že matematický výpočet trestu za viaceré trestné činy znemožňuje primeraný a tým aj spravodlivý trest, tvrdí šéf legislatívy MS SR, sudca Ján Bernát.
Ako príklad uviedol prípad zo svojej praxe, keď bol 18-ročný muž odsúdený za pohlavné zneužitie maloletej a zároveň za výtržníctvo. Vzhľadom na asperačnú zásadu dostal 5 rokov a dva mesiace. Takýto trest sa Bernátovi zdal privysoký a nespravodlivý. O podmienečné prepustenie mohol odsúdený žiadať až po dvoch tretinách trestu, po prijatí novely už po polovici, čo považuje Bernát za spravodlivejšie.
MS SR navrhuje aj úpravu zásady trikrát a dosť. Z trestných činov, ktorých sa týka, chce vyňať lúpež. Zásada trikrát a dosť stanovuje, že pri treťom odsúdení za rovnaký trestný čin dostane páchateľ výnimočný trest. Právnické osoby zostanú naďalej mimo trestného zákona. MS SR sa rozhodlo, že trestnoprávna zodpovednosť firiem a ďalších právnických osôb, zatiaľ nie je potrebná. Stačia tzv. ochranné opatrenia. Bernát spochybnil možnosť trestne stíhať, obviniť a potrestať firmu. Ak budú spojené s trestnou činnosťou fyzickej osoby, môže súd prijať ochranné opatrenie, napríklad prepadnutie určitej sumy, alebo celého majetku firmy.
Štefan Minárik zo sekcie trestného práva MS SR je však presvedčený, že skôr či neskôr budeme musieť trestnú zodpovednosť právnických osôb zaviesť. Potrebu takéhoto inštitútu ukázala tragédia lanovky v rakúskom Kaprune, kde v roku 2000 zomrelo vyše 150 ľudí. Zodpovedná bola firma. Rakúsko potom v tomto smere upravilo zákony.
Novelu trestného zákona predložilo MS SR v pondelok do pripomienkového konania. Koncom septembra ju má nasledovať novela trestného poriadku. Obe by mala naraz prerokovať vláda a parlament tak, aby začali platiť v januári. Novela okrem spomínaných zmien sprísňuje a rozširuje tresty za terorizmus, kde sa aj pripravovaná akcia bude posudzovať ako uskutočnená. Trestný bude aj odchyt chránených živočíchov a poškodzovanie jaskýň, ako aj cvičenie zvierat na zvieratách. Za týranie zvierat bude hroziť až dvojročný trest.
