(Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) navrhla vyhlásenie, v ktorom by mali parlamenty Slovenska a Maďarska vyjadriť poľutovanie nad vzájomnými historickými krivdami. Text vyhlásenia SMK zatiaľ nezverejnila, predlohy iba dnes poslala predsedom parlamentom oboch krajín.
Text, ktorý schválilo predsedníctvo SMK vo štvrtok, vznikol podľa predsedu strany Pála Csáky na podnet skupiny poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Tí pred týždňom hovorili o potrebe dokumentu, ktorý by prispel k uzmiereniu medzi Slovákmi a Maďarmi. Vyhlásenie s názvom Spoločne a úprimne by parlamenty oboch krajín mali prijať na Deň Európy 8. mája 2008.
Maďarský parlament by mal vyjadriť ľútosť nad maďarizáciou Slovákov v období zhruba na prelome 19. a 20. storočia. Kriticky by sa mal vysloviť tiež o politike maďarskej vlády po roku 1938, keď Maďarsko zabralo južnú časť Slovenska, a o maďarskej účasti na invázii armád komunistických štátov do Československa v auguste 1968.
Slovenská strana by mala podľa SMK vyjadriť poľutovanie napríklad nad porušovaním práv Maďarov po roku 1918 alebo nad deportáciami občanov maďarskej menšiny do českých krajín po roku 1945.
Slovensko-maďarské vzťahy zaťažuje niekoľko sporov z minulosti. Zatiaľ čo Slováci vyčítajú Maďarom tuhý národnostný útlak najmä v 19. storočí, veľa Maďarov sa dodnes nezmierilo s oddelením rozsiahlych území bývalého Uhorska po prvej svetovej vojne. SMK sa už niekoľkokrát neúspešne pokúsila nastoliť aj problém dekrétov, ktorými viac ako polmiliónová maďarská menšina na Slovensku prišla o vlastnícke a občianske práva. Obe krajiny doposiaľ úplne neurovnali spor o nedokončenú výstavbu vodného diela na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros.
Vzťahy medzi krajinami sa naposledy naštrbili pred viac ako rokom, keď na Slovensku vznikla nová vládna koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Práve účasť Slovenskej národnej strany, ktorá býva obviňovaná z protimaďarských postojov, bolo v Budapešti vnímané veľmi kriticky. K napätiu prispel aj prípad údajného útoku na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú v Nitre vlani v auguste, ktorý slovenská polícia aj vláda spochybnili.
Maďarský parlament by mal vyjadriť ľútosť nad maďarizáciou Slovákov v období zhruba na prelome 19. a 20. storočia. Kriticky by sa mal vysloviť tiež o politike maďarskej vlády po roku 1938, keď Maďarsko zabralo južnú časť Slovenska, a o maďarskej účasti na invázii armád komunistických štátov do Československa v auguste 1968.
Slovenská strana by mala podľa SMK vyjadriť poľutovanie napríklad nad porušovaním práv Maďarov po roku 1918 alebo nad deportáciami občanov maďarskej menšiny do českých krajín po roku 1945.
Slovensko-maďarské vzťahy zaťažuje niekoľko sporov z minulosti. Zatiaľ čo Slováci vyčítajú Maďarom tuhý národnostný útlak najmä v 19. storočí, veľa Maďarov sa dodnes nezmierilo s oddelením rozsiahlych území bývalého Uhorska po prvej svetovej vojne. SMK sa už niekoľkokrát neúspešne pokúsila nastoliť aj problém dekrétov, ktorými viac ako polmiliónová maďarská menšina na Slovensku prišla o vlastnícke a občianske práva. Obe krajiny doposiaľ úplne neurovnali spor o nedokončenú výstavbu vodného diela na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros.
Vzťahy medzi krajinami sa naposledy naštrbili pred viac ako rokom, keď na Slovensku vznikla nová vládna koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Práve účasť Slovenskej národnej strany, ktorá býva obviňovaná z protimaďarských postojov, bolo v Budapešti vnímané veľmi kriticky. K napätiu prispel aj prípad údajného útoku na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú v Nitre vlani v auguste, ktorý slovenská polícia aj vláda spochybnili.
