BRATISLAVA - Situácia detí na Slovensku zostáva naďalej menej priaznivá. A to aj napriek tomu, že hospodárska situácia sa zlepšuje a klesá počet osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Z demografických skupín sú to práve deti, ktoré na Slovensku najviac ohrozuje príjmová chudoba. Pretrvávajúca chudoba je u detí do 18 rokov dvakrát vyššia ako v celej populácii. Vyplýva to z výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý zverejnil pri príležitosti piatkového Medzinárodného dňa detí.
Vlani vzrástlo (35,4 percenta) riziko chudoby domácností s tromi a viac deťmi a v posledných rokoch je na Slovensku vyššie ako európsky priemer (v roku 2016 SR 34,7 percenta a EÚ 26,9 percenta). "Z výskumu ďalej vyplýva, že až 52,4 percenta jednorodičovských domácností a 42,1 percenta domácností s tromi a viac deťmi v roku 2017 nedokázalo čeliť neočakávaným výdavkom, 30,2 percenta jednorodičovských domácností a 24 percent domácností s tromi a viac deťmi si nemôže dovoliť každý druhý deň mäsité jedlo, rybu alebo hydinu," uviedla Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV.
Hrozba exekúcií výrazne narastá v domácnostiach s vyšším počtom detí, pričom nedoplatky na hypotékach, nájomnom, energiách, splátkach pôžičiek a podobne boli podľa výskumu trikrát častejšie v domácnostiach so štyrmi deťmi a takmer šesťkrát častejšie v domácnostiach s piatimi deťmi ako v populácii SR.
"Vyššie riziko chudoby detí a osobitne chudoby a deprivácie jednorodičovských domácností a viacdetných domácností súvisí aj s nižšou účinnosťou sociálnych transferov v porovnaní s priemerom EÚ. Ak sociálne transfery znižujú chudobu detí do 18 rokov v EÚ v priemere o 13,3 percentuálneho bodu, na Slovensku len o 8,4 percentuálneho bodu," priblížila Kusá. Najmenej účinné sú pri znižovaní chudoby jednorodičovských domácností a domácností dvoch dospelých s tromi a viac deťmi.
Nižší objem sociálnych transferov a následná slabšia ochrana viacdetných rodín a rodín s deťmi bez pracovného príjmu pred rizikom príjmovej chudoby a materiálnym nedostatkom nie je podľa výskumu len odrazom obmedzených možností verejného rozpočtu Slovenska. "Je aj dôsledkom toho, že politika sociálnej ochrany ľudí bez príjmu je už takmer dve desaťročia založená na predstave, že sociálne dávky majú byť nízke, aby účinne motivovali dospelých k hľadaniu práce a zamestnaniu sa a že z nedostatočného uspokojovania základných potrieb detí možno robiť nástroj podpory zamestnanosti a výchovy k zodpovednému občianstvu," uzavrela Kusá.
