BRATISLAVA - Zánik školy v obci nemusí byť vždy katastrofou, zhodli sa oslovení starostovia. Ak deti nemusia za vzdelaním cestovať ďaleko, ľahšie sa podľa nich s jej zánikom zmieria aj rodičia.
Väčšina starostov sa však snaží školu udržať, aj keď zápasí s nedostatkom žiakov. Je totiž predpokladom toho, že v obci ostanú mladí ľudia. Navyše, škola vraj v obci udržiava kultúru. Pri oslavách sviatku matiek, či starších, žiaci zvyčajne predvedú predstavenie alebo hudobný program.
Od vlaňajšej jesene napríklad prestala učiť malotriedna škola v oravskej obci Sedliacka Dubová. "Mali sme len desať detí v štyroch triedach, nedalo sa to ekonomicky udržať," zdôvodnil zánik školy starosta Ladislav Tomáň. Obec by ju musela dotovať napríklad z peňazí určených na nočné osvetlenie.
Navyše, deti môžu chodiť do susednej dediny Dlhá nad Oravou, ktorá je vzdialená len asi kilometer. "Je to síce do kopca a v zime to môže byť nepríjemné, ale škola pre desať detí nemohla žiť na úkor zvyšných päťsto obyvateľov," dodal starosta. K zániku nepriamo podľa neho prispeli aj rodičia, ktorí cestou do práce vozili deti do škôl v neďalekých mestách Nižná, či Dolný Kubín.
S rovnakým problémom zápasila aj škola v obci Iža neďaleko Komárna. "Mali sme štyroch žiakov, ale od budúceho školského roka by sme už nemali ani jedného," priblížil situáciu starosta František Sámson. "Rodičov sme presviedčali zbytočne, aj tak vozili deti do mesta," dodal.
Naopak, naďalej sa snažia školu udržať v obci Husiná pri Rimavskej Sobote. Navštevuje ju síce len 36 žiakov, ale aj v budúcnosti by mala mať dostatok peňazí na existenciu. V prospech udržania školy podľa starostu Zoltána Fodora hovoria aj doterajšie skúsenosti. "Máme väčšinou rómskych žiakov zo sociálne slabšieho prostredia. Tí sa v škole aspoň najedia," povedal. Hneď ako žiaci odídu do piateho ročníka mimo obce, sú mimo kontroly a do školy často vôbec nedorazia, dodal.
Školy na Slovensku ubúdajú už niekoľko rokov, ale podľa ministerstva školstva sa trend spomaľuje. V porovnaní s vlaňajškom zanikne od nasledujúceho školského roka, ktorý začne v pondelok, napríklad v prešovskom kraji len jedna škola, informoval krajský školský úrad. Rovnaká situácia by mala byť aj banskobystrickom kraji. V nitrianskom kraji by už nemalo pokračovať vo výučbe päť škôl.
Ministerstvo vysvetlilo pokles počtu zanikajúcich škôl zvýšením normatívov, teda príspevkov na žiaka. "Napríklad pre základné školy stúpli v priemere o 16 percent," povedala hovorkyňa Viera Trpišová.
Malé školy však mali v minulosti aj kritikov. Tvrdili, že nedokážu žiakom poskytnúť takú kvalitu, vybavenie a možnosti ako väčšie školy v mestách. Zároveň pracujú s vyššími nákladmi. Napríklad základné školy, ktoré mali do 250 žiakov, dostávali v priemere 43.305 korún ročne na jedno dieťa. Bežný normatív sa pritom pohybuje od 26.727 do 27.840 korún. Ministerstvo však neplánuje vo väčšej miere presadzovať, aby malé školy zanikali a deti vozili napríklad školské autobusy do väčších centier.
Od vlaňajšej jesene napríklad prestala učiť malotriedna škola v oravskej obci Sedliacka Dubová. "Mali sme len desať detí v štyroch triedach, nedalo sa to ekonomicky udržať," zdôvodnil zánik školy starosta Ladislav Tomáň. Obec by ju musela dotovať napríklad z peňazí určených na nočné osvetlenie.
Navyše, deti môžu chodiť do susednej dediny Dlhá nad Oravou, ktorá je vzdialená len asi kilometer. "Je to síce do kopca a v zime to môže byť nepríjemné, ale škola pre desať detí nemohla žiť na úkor zvyšných päťsto obyvateľov," dodal starosta. K zániku nepriamo podľa neho prispeli aj rodičia, ktorí cestou do práce vozili deti do škôl v neďalekých mestách Nižná, či Dolný Kubín.
S rovnakým problémom zápasila aj škola v obci Iža neďaleko Komárna. "Mali sme štyroch žiakov, ale od budúceho školského roka by sme už nemali ani jedného," priblížil situáciu starosta František Sámson. "Rodičov sme presviedčali zbytočne, aj tak vozili deti do mesta," dodal.
Naopak, naďalej sa snažia školu udržať v obci Husiná pri Rimavskej Sobote. Navštevuje ju síce len 36 žiakov, ale aj v budúcnosti by mala mať dostatok peňazí na existenciu. V prospech udržania školy podľa starostu Zoltána Fodora hovoria aj doterajšie skúsenosti. "Máme väčšinou rómskych žiakov zo sociálne slabšieho prostredia. Tí sa v škole aspoň najedia," povedal. Hneď ako žiaci odídu do piateho ročníka mimo obce, sú mimo kontroly a do školy často vôbec nedorazia, dodal.
Školy na Slovensku ubúdajú už niekoľko rokov, ale podľa ministerstva školstva sa trend spomaľuje. V porovnaní s vlaňajškom zanikne od nasledujúceho školského roka, ktorý začne v pondelok, napríklad v prešovskom kraji len jedna škola, informoval krajský školský úrad. Rovnaká situácia by mala byť aj banskobystrickom kraji. V nitrianskom kraji by už nemalo pokračovať vo výučbe päť škôl.
Ministerstvo vysvetlilo pokles počtu zanikajúcich škôl zvýšením normatívov, teda príspevkov na žiaka. "Napríklad pre základné školy stúpli v priemere o 16 percent," povedala hovorkyňa Viera Trpišová.
Malé školy však mali v minulosti aj kritikov. Tvrdili, že nedokážu žiakom poskytnúť takú kvalitu, vybavenie a možnosti ako väčšie školy v mestách. Zároveň pracujú s vyššími nákladmi. Napríklad základné školy, ktoré mali do 250 žiakov, dostávali v priemere 43.305 korún ročne na jedno dieťa. Bežný normatív sa pritom pohybuje od 26.727 do 27.840 korún. Ministerstvo však neplánuje vo väčšej miere presadzovať, aby malé školy zanikali a deti vozili napríklad školské autobusy do väčších centier.
