BRATISLAVA - Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie (EÚ) najprísnejšiu úpravu trestného činu ohovárania, čo môže negatívne ovplyvňovať činnosť novinárov. Zhodli sa na tom účastníci diskusie Mediálna pluralita na Slovensku – stav a rizikové faktory. Vo štvrtok 3. mája pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače ju zorganizovala Kancelária Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie (EK) na Slovensku.
Ako v tlačovej správe informovala hovorkyňa RVR Lucia Michelčíková, podľa viacerých relevantných medzinárodných inštitúcií by mal byť trestný čin ohovárania vypustený z právnych poriadkov alebo používaný iba pri najvážnejších verbálnych zásahoch. Slovensko však patrí ku krajinám, ktoré tento inštitút bežne aplikujú, navyše náš trestný poriadok stanovuje za ohováranie najvyššiu trestnú sadzbu spomedzi krajín EÚ, ktorá môže v krajných prípadoch dosiahnuť až trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Na diskusii sa medzi inými zúčastnili aj expert na problematiku ľudských práv Marián Filčík, sudca Okresného súdu Bratislava I Michal Kačáni, riaditeľ Kancelárie RVR Ľuboš Kukliš, novinárka a zástupkyňa šéfredaktora týždenníka Trend Zuzana Petková, prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava Ondrej Repa, šéf sekcie médií, audiovízie a autorských práv Ministerstva kultúry SR Anton Škreko a ďalší.
Podľa expertov na mediálne, trestné a správne právo, ochranu ľudských práv, ale aj zástupcov médií, ktorí sa zúčastnili na odbornej diskusii, môže mať tak prísna sankcia na novinárov odstrašujúci účinok. Považujú takúto právnu úpravu za nevhodnú. Zhodli sa, že sloboda slova nie je neobmedzená, no prípadné zásahy by sa mali riešiť občianskym a nie trestným právom. Civilné právo by malo mať v tejto oblasti prednosť pred trestným, „pretože umožňuje dotknutým osobám adekvátne sa brániť, predovšetkým žalobami na ochranu osobnosti, v prípade mediálnych výstupov uplatnením práva na opravu či odpoveď“. Ako ďalej v tlačovej správe uviedla hovorkyňa licenčnej rady, „špecifikom slovenskej právnej úpravy je, že trestný čin ohovárania je tzv. ohrozovacím trestným činom, čo v kontexte novinárskej činnosti znamená, že publikovanie informácie môže byť vyhodnotené ako trestný čin bez toho, aby zverejnený obsah mal pre dotknutú stranu preukázateľný škodlivý následok. Diskutéri zdôraznili, že je to jeden z dôvodov, prečo sa u nás môže ľahko zneužívať ako nástroj na šikanovanie novinárov. Problematické je tiež zneužívanie trestného činu ohovárania v politickom boji, ktoré u nás nie je výnimočné. Diskutujúci z praxe upozornili aj na problematické dokazovanie úmyslu uškodiť, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre klasifikáciu veci za trestný čin. Cieľom novinárskej činnosti totiž štandarde nie je škodiť, ale informovať.
Diskusia sa okrem toho venovala aj mediálnej pluralite a regulácii médií. V tejto časti sa oprela o doteraz nepublikované zistenia štúdie CMPF (The Centre for Media Pluralism and Media Freedom) Media Pluralism Monitor 2017. Tá hodnotí stav plurality médií na Slovensku. Jej zistenia o krížovom vlastníctve, transparentnosti a koncentrácii médií „poukazujú na rezervy aktuálnej slovenskej legislatívy“. Prispejú do diskusie o novej právnej úprave regulácie vysielania, ktorú si vyžaduje revízia európskej smernice o audiovizuálnych službách, dodala Michelčíková z RVR s tým, že na jej príprave sa RVR podieľa.
Diskusia bola prvou zo série, ktoré pripravuje Kancelária RVR spolu so Zastúpením EK na Slovensku. Najbližšia diskusia venovaná téme dezinformácií (tzv. falošných správ - fake news) je plánovaná na 26. máj.
Na fakt, že trestné sadzby, ktoré hrozia novinárom na Slovensku, sú jedny z najvyšších v Európe, dlhodobo upozorňujú viaceré medzinárodné novinárske organizácie, ako Reportéri bez hraníc či Medzinárodný tlačový inštitút (IPI). IPI žiada, aby sa na Slovensku vypustili z trestných zákonov paragrafy o poškodzovaní mena a ohováraní, za čo hrozí väzenie od dvoch do osem rokov. Presadzuje aj právnu reguláciu "odškodného" podľa Občianskeho zákonníka. Chce, aby sa zaviedli limity odškodného, ktoré sa budú odvíjať napríklad od zdaneného zisku média alebo iných merateľných kritérií. Slobode médií by na Slovensku pomohol podľa IPI aj silný samosprávny mediálny orgán s kompetenciami na úrovni zákona, cez ktorý by sa dalo predísť mnohým súdom s médiami. Na privysokú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (odškodného, pozn. redakcie) upozornil vo viacerých rozhodnutiach aj Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
