BRATISLAVA - Súčasný model financovania liekového reťazca sa v priebehu niekoľkých rokov môže stať neudržateľným a je potrebné sa preventívne zaoberať touto kľúčovou oblasťou zdravotnej starostlivosti. Upozornili na to v stredu Slovenská lekárnická komora (SLeK) a Asociácia veľkodistribútorov liekov (AVEL). Obe organizácie v stredu prezentovali výsledky Štúdie o vývoji slovenského farmaceutického trhu z pohľadu financovania distribútorov a lekární od roku 2007.
Výsledky štúdie dokazujú kontinuálny pokles ceny práce distribútorov a poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Štúdiu pre SLeK a AVEL spracovala spoločnosť QuintilesIMS. Absolútna hodnota odmeňovania lekární a distribútorov sa od roku 2008 napriek rastúcemu trhu nezmenila, čo vzhľadom na infláciu a nárast ceny práce znamená jej pokles v obidvoch sektoroch.
Podľa zverejnených informácií najvyšší podiel na odmeňovaní majú najlacnejšie lieky (do 8 eur). Odmeňovanie percentuálnym podielom z ceny lieku pri znižovaní cien tak podľa lekárnikov logicky vedie k poklesu ceny práce celého liekového reťazca. "Je potrebné zaviesť dlhodobo udržateľný model financovania lekární, ktorý bude oslobodený od ceny lieku a zameraný na spravodlivé ohodnotenie odborného výkonu a novozavedených povinností,“ uviedol prezident SLeK Ondrej Sukeľ.
Ako pokračoval, lekárne sú lídrom v zavádzaní e-zdravia, pričom k tomu ako jediný segment zdravotníctva neboli nijako finančne motivovaní. "Čakajú nás vysoké náklady na zavedenie systému overovania pravosti liekov. Navyše bol od nového roku zrušený sedemnásťcentový poplatok za administratívne spracovanie lekárskych predpisov,“ dodal.
Nemenej dôležitým výsledkom štúdie je zistenie, že hoci celkový počet lekární na Slovensku rástol, nastal, aj vďaka zvyšujúcemu sa počtu sietí lekární a ich virtuálnych združení, aj výrazný nárast monopolizácie trhu. V súčasnosti 10 % top lekární z hľadiska obratu reprezentuje až 40 % z celkového lekárenského trhu, pričom v desiatich najväčších mestách (v ktorých žije približne 22 % obyvateľov Slovenska) je koncentrovaných viac ako 50 % celoslovenského obratu lekární. Podľa zástupcov lekárnikov z hľadiska dostupnosti lekárenskej starostlivosti na Slovensku pre pacientov ide o nebezpečný trend, keďže až 78 % slovenských pacientov je odkázaných na služby zvyšných lekární s minimálnym obratom (60 % lekární predstavuje iba 20 % celkového trhu).
"So znepokojením vnímame viaceré negatívne trendy na slovenskom farmaceutickom a lekárenskom trhu,“ zhodnotil výsledky štúdie výkonný riaditeľ AVEL Jozef Pospíšil. Ako dodal, zároveň viac ako polovica lekární podľa výsledkov štúdie čelí finančným problémom. "Viac ako 800 lekární vykázalo podľa Finstat za posledný rok stratu. Ak vezmeme do úvahy rastúcu monopolizáciu, na Slovensku hrozí výrazné zníženie dostupnosti lekárenskej starostlivosti a dostupnosti liekov pre pacientov, a to najmä v menších mestách a na vidieku,“ upozornil.
Náklady veľkodistribúcie narastajú jednak zvyšovaním kvalitatívnych parametrov a novými legislatívnymi požiadavkami. "Veľkodistribútori musia vynaložiť neporovnateľne vyššie ekonomicky oprávnené náklady, ktoré nemajú zohľadnené,“ uviedol Pospíšil. Ide o zákonné zavedenie emergentného systému či blížiaca sa nová povinnosť - overovanie originality liekov, ktorá prináša so sebou ďalšie náklady. "Jednorazové náklady predstavujú približne 150 tis. eur. Opakujúce sa ročné prevádzkové náklady spojené s overovaním sú odhadované na viac ako 110 tis. eur ročne v každej veľkodistribučnej spoločnosti,“ doplnil.
Mesačný interval kategorizácie predstavuje straty z precenenia a riziko vytvárania nepredajných zásob pre veľkodistribútorov aj lekárne. Členovia AVEL vykazujú ročne stratu z precenenia vo výške viac ako dva milióny eur.
Zo štúdie vyplynula aj ďalšia dôležitá skutočnosť – neuspokojivá platobná morálka ústavných zdravotníckych zariadení voči distribútorom liekov. Stav záväzkov v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR bol ku koncu minulého roku vo výške 702,13 milióna eur, z toho záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 547,16 milióna eur.
Tento vývoj zvyšuje úverovú zaťaženosť distribútorov liekov. Úverové finančné zdroje tak kryjú okrem zásob aj pohľadávky voči odberateľom. Dlh poskytovateľov starší ako 60 dní od vystavenia faktúr je u členov AVEL priemerne 85 mil. eur a priemerná splatnosť ústavných zdravotníckych zariadení sa pohybuje od 150 do 200 dní. "Veľkodistribútor má zo zákona povinnosť dodať liek aj neplatičom, čo je neporovnateľné s inými segmentmi trhu,“ podotkol Pospíšil.
