BRATISLAVA – Etnologička Tatiana Bužeková odhalila dôvod, prečo chodievali Slovania počas Veľkej noci na hroby. Tento slovanský zvyk naši predkovia uctievali z viacerých dôvodov. Uznávali tradíciu najesť sa v prítomnosti mŕtvych, a na hroboch im nechať kraslice a jedlo. Tiež verili, že ak niekto zomrie práve na Veľkú noc, môže sa dostať priamo do raja, keďže je v tom čase otvorený. Ďalším zvykom bolo nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skôr hovoriť. Mnoho z nich síce zaniklo, no majú svoje čaro dodnes.
Slovenská etnologička Tatiana Bužeková z bratislavskej Univerzity Komenského odhalila tradičné zvyklosti našich predkov, ktoré uctievali počas veľkonočných sviatkov. Ich korene siahajú do dávnej minulosti a do veľkej miery ovplyvňovali aj ich spôsob života.
Bužeková tvrdí, že naši predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná. Tradovalo sa, že pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú. Čiže duše zosnulých v tom čase mohli prebývať so svojimi príbuznými. „Slovanským zvykom bolo chodiť počas Veľkej noci na hroby a v prítomnosti mŕtvych sa najesť, pritom im na hroboch nechať kraslice a jedlo,“ povedala etnologička.
Slovania tiež verili, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže bol v tom čase otvorený. Slovenským zvykom bolo aj nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skôr rozprávať.
Nadprirodzené sily mali podľa našich predkov počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc, a preto sa pred nimi chránili. A to napríklad tým, že zárubne stajní natierali cesnakom. Tiež zvykli šibať dobytok posvätenými vŕbovými prútmi a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky. „Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom,“ vysvetľuje Bužeková. Dodala, že verili aj tomu, že sa zlí duchovia a strigy boja hluku. Preto ich plašili rapkaním na rapkáčoch.
Uznávaná etnologička ďalej odhalila, že za symboly veľkonočných sviatkov považovali zeleň a vodu. Symbolizovali plodnosť a zdravie. „Vŕbové prúty, ktoré sa svätili na Kvetnú nedeľu, sa považovali za magické predmety na celom Slovensku,“ uviedla s tým, že ich využívali nielen na ochranu proti zlým silám, ale aj proti búrke a v liečebných praktikách.
Slovanské veľkonočné zvyky neboli všade rovnaké. V jednotlivých oblastiach Slovenska sa totiž líšili. „Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov, čo malo zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali,“ objasnila Bužeková. Dodala, že s plodnosťou súvisí aj zvyk trasenia ovocnými stromami, aby ženy dobre rodili, či mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina.
Mnohé zvyky síce zanikli, ale zvyk nosenia košíkov s jedlom do kostola na posvätenie na Veľkonočnú nedeľu sa praktizuje dodnes. Etnologička zistila, že sa verilo, že posvätené jedlá majú magické a liečivé vlastnosti. Z posvätných jedál sa dávalo aj dobytku. Odrobinky sa pridávali aj do osiva a zaorávali sa do prvej brázdy pri prvej orbe poľa. „Tieto tradície odrážajú dôležitosť roľníckeho spôsobu života našich predkov, ktorý určoval ich živobytie,“ dodala slovenská etnologička.
