Slovenský rozhlas
BRATISLAVA - Slovenskému rozhlasu (SRo) hrozí vypnutie vysielania, alebo obmedzenie signálu. Rádiokomunikáciám, ktoré šírenie rozhlasového signálu zabezpečujú, totiž dlhujú 189 miliónov slovenských korún.
Túto spoločnosť v auguste získala firma TRI R. Noví majitelia rozhlas v uplynulých dňoch vyzvali, aby svoje záväzky urýchlene riešil.
Rádiokomunikácie, bývalý odštepný závod telekomunikačného operátora Slovak Telekom, je súčasťou spoločnosti TBDS. Tá v liste SRo uviedla, že pokiaľ sa v krátkom čase nedohodnú na splatení dlhu, budú nútení pristúpiť k iným formám vymáhania svojich pohľadávok. Jednou z nich je aj "obmedzenie poskytovania služieb, zníženie výkonu vysielačov, respektíve ich vypnutie".
Rozhlas preto opäť požiadal o financie ministerstvo kultúry. "My sme schopní splácať aktuálne pohľadávky tejto spoločnosti, ale nie sme schopní splácať dlžobu z minulého roka, ktorá bola naplánovaná bývalým manažmentom SRo," tvrdil programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj.
Ministerstvo sa k žiadosti vyjadrí neskôr. Rozhlas ho však o dotáciu žiadal už v apríli a doteraz ju nedostal. V prípade, že štát verejnoprávny rozhlas neoddĺži, jeho vedenie sa chce pokúsiť dohodnúť na splátkach dlhu vo výške 35 miliónov korún ročne.
Celková strata rozhlasu za minulý rok bola vyše 200 miliónov korún. V červených číslach však skončilo hospodárenie SRo aj v prvom polroku 2007, keď strata dosiahla 28 miliónov korún. Podľa Machaja stratu tvoria iba náklady na vysielanie na stredných vlnách, ktoré má hradiť štát.
Už v máji však ministerstvo kultúry vyhlásilo, že stredné vlny nepodporí, lebo ich už štát pre krízové situácie nepotrebuje. Hovorca ministerstva Jozef Bednár vtedy uviedol, že riaditeľka SRo Miloslava Zemková nemôže nedodržanie svojho sľubu zaviesť vyrovnané hospodárenie riešiť na úkor štátu. V aktuálnom 189-miliónovom dlhu za šírenie signálu sú tak zarátané aj tohtoročné náklady na stredné vlny, na ktorých rozhlas vysiela pre národnostné menšiny.
Rádiokomunikácie v minulosti ovládal štát, neskôr ich získal spolu s podielom v Slovak Telekome nemecký telekomunikačný gigant Deutsche Telekom. Vláda chcela podnik získať naspäť do vlastníctva štátu, vo vedení telekomu však nemala väčšinu, a preto rozhodnutie o predaji firme TRI R nedokázala ovplyvniť.
Rádiokomunikácie, bývalý odštepný závod telekomunikačného operátora Slovak Telekom, je súčasťou spoločnosti TBDS. Tá v liste SRo uviedla, že pokiaľ sa v krátkom čase nedohodnú na splatení dlhu, budú nútení pristúpiť k iným formám vymáhania svojich pohľadávok. Jednou z nich je aj "obmedzenie poskytovania služieb, zníženie výkonu vysielačov, respektíve ich vypnutie".
Rozhlas preto opäť požiadal o financie ministerstvo kultúry. "My sme schopní splácať aktuálne pohľadávky tejto spoločnosti, ale nie sme schopní splácať dlžobu z minulého roka, ktorá bola naplánovaná bývalým manažmentom SRo," tvrdil programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj.
Ministerstvo sa k žiadosti vyjadrí neskôr. Rozhlas ho však o dotáciu žiadal už v apríli a doteraz ju nedostal. V prípade, že štát verejnoprávny rozhlas neoddĺži, jeho vedenie sa chce pokúsiť dohodnúť na splátkach dlhu vo výške 35 miliónov korún ročne.
Celková strata rozhlasu za minulý rok bola vyše 200 miliónov korún. V červených číslach však skončilo hospodárenie SRo aj v prvom polroku 2007, keď strata dosiahla 28 miliónov korún. Podľa Machaja stratu tvoria iba náklady na vysielanie na stredných vlnách, ktoré má hradiť štát.
Už v máji však ministerstvo kultúry vyhlásilo, že stredné vlny nepodporí, lebo ich už štát pre krízové situácie nepotrebuje. Hovorca ministerstva Jozef Bednár vtedy uviedol, že riaditeľka SRo Miloslava Zemková nemôže nedodržanie svojho sľubu zaviesť vyrovnané hospodárenie riešiť na úkor štátu. V aktuálnom 189-miliónovom dlhu za šírenie signálu sú tak zarátané aj tohtoročné náklady na stredné vlny, na ktorých rozhlas vysiela pre národnostné menšiny.
Rádiokomunikácie v minulosti ovládal štát, neskôr ich získal spolu s podielom v Slovak Telekome nemecký telekomunikačný gigant Deutsche Telekom. Vláda chcela podnik získať naspäť do vlastníctva štátu, vo vedení telekomu však nemala väčšinu, a preto rozhodnutie o predaji firme TRI R nedokázala ovplyvniť.
