BRATISLAVA – Príchod chrípkovej epidémie by nezastavilo ani mrazivé počasie. Vakcína proti tomuto ochoreniu zase nemusí zabezpečiť stopercentnú ochranu, preto treba dbať aj na iné preventívne opatrenia. Pripúšťa to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v čase celoslovenskej chrípkovej epidémie.
Vírusy chrípky dobre prežívajú v chladnom i mrazivom počasí. Ide o kvapôčkovú infekciu prenášanú kontaminovaným vzduchom. "V suchom vzduchu sa kvapôčky rozbíjajú na menšie, a tak zostávajú vo vzduchu dlhšie," uvádzajú hygienici. V zime sa okrem iného sťahujú cievy na sliznici dýchacích ciest, čím sa vírus ľahšie dostane do tela.
A hoci je očkovanie stále najspoľahlivejšou ochranou voči chrípke, pacientovi nemusí zabezpečiť stopercentnú imunitu. "Stále však platí, že aj keby sa zaočkovaný chrípkou nakazil, bude mať zmiernené príznaky," píše Úrad verejného zdravotníctva. Zloženie chrípkových vakcín sa každoročne mení podľa najčastejšie cirkulovaných vírusov v populácii. Efektivita očkovania je najvyššia za predpokladu zhody vakcinálnych vírusov s tými cirkulujúcimi. Hygienici už pre denník Sme pripustili, že pre túto sezónu je nastavená nedokonale. Stále je však podľa nich zárukou zmiernenia príznakov chrípky a nekomplikovaného priebehu.
Na chrípku môže dokonca ochorieť i zaočkovaný pacient za predpokladu, že je medzi vakcinálnymi a cirkulujúcimi vírusmi zhoda. Niektorým sa totiž nemusí vytvoriť dostatok protilátok, svoju úlohu môže zohrať vek či imunita.
Očkovanie hradia na Slovensku všetky zdravotné poisťovne. Hygienici ho odporúčajú najmä chronicky chorým, starším ľuďom či zdravotníckym pracovníkom. Najvhodnejšie je dať sa očkovať v priebehu októbra či novembra, aby sa včas stihli vytvoriť protilátky. Možno to však urobiť i neskôr, dokonca aj počas epidémie chrípky. "Vtedy je však riziko, že očkovaná osoba ochorie skôr, než si stihne vytvoriť ochrannú hladinu protilátok," píše ÚVZ SR.
V období chrípkovej epidémie však treba dbať aj na iné preventívne opatrenia. Treba poriadne vetrať a umývať si ruky. Dôležité je tiež primerane sa obliekať či vyhýbať sa priestorom s vysokou koncentráciou ľudí. Účinne a často vetrať treba najmä v škôlkach, školách a na pracoviskách.
Šíreniu nákazy medzi škôlkarmi môžu zabrániť ranné kontroly pred vstupom dieťaťa do kolektívu. Ľuďom môže pomôcť aj dostatok odpočinku či správna výživa s množstvom ovocia, zeleniny a tekutín. Niektoré odporúčania zahŕňajú aj obmedzenie podávania rúk počas chrípkovej sezóny. Pri kýchaní treba používať papierové vreckovky.
Vírus chrípky sa šíri predovšetkým vzduchom pri kašľaní a kýchaní. Ochorenie prichádza náhle a sprevádzajú ho vysoké teploty, môžu sa pridružiť i rôzne komplikácie. Na samotnú chrípku neúčinkujú antibiotiká. Európu vrátane Slovenska sužuje najmä vírus chrípky typu B.
V Banskobystrickom kraji zatvárajú školy
Pre vysokú chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO) bolo v tomto týždni v Banskobystrickom kraji zatvorených 12 základných a materských škôl. Išlo o zariadenia v okresoch Brezno, Zvolen, Žarnovica a Lučenec. Odborníci z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici informovali, že výskyt akútnych respiračných ochorení stúpol tento týždeň v kraji o dve percentá, výskyt chrípky a CHPO však bol vyšší o desať percent. "Z 13 okresov Banskobystrického kraja sú lokálne epidémie v siedmich," uviedla hovorkyňa úradu Mária Tolnayová.
Epidemiológovia evidujú tento týždeň celkom 9503 chorých na rozličné respiračné ochorenia, čo predstavuje chorobnosť takmer 2500 na 100.000 obyvateľov v starostlivosti lekárov, hlásiacich v tomto týždni. Z tohto počtu je 1607 prípadov chrípky či chrípke podobných ochorení, čo jej chorobnosť 422 prípadov na 100.000 obyvateľov.
Najviac chorých na akútne respiračné ochorenia (ARO) v Banskobystrickom kraji je v okrese Zvolen, Lučenec, Brezno, Banská Bystrica a Revúca. Chorobnosť na chrípku je najvyššia v okrese Banská Bystrica, Zvolen, ale aj v okresoch Lučenec, Brezno a Revúca. Z hľadiska veku bolo najviac ARO v skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva, teda ľudí od 20 do 59 rokov, žiakov základných škôl a najmenších detí do piatich rokov. Najnižší výskyt je medzi seniormi. Podobný trend je aj vo výskyte CHPO.
