BRATISLAVA - Osemročné gymnáziá v Bratislave budú môcť prijať do prvých ročníkov viac ako päť percent detí z populačného ročníka. Kvótu z piatich na desať percent navrhol zvýšiť poslanec Jaroslav Paška (SNS) v novele školského zákona, ktorú priniesli jeho stranícki kolegovia. Parlament zmenu odobril.
Pozmeňujúci návrh hovorí aj to, že školy, ktoré prijímajú deti na základe overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, nebudú mať žiadne percentuálne obmedzenie. Opatrenia sa budú týkať iba nového školského roka 2018/2019.
Ak by kvóta pre osemročné gymnáziá v Bratislave bola len päťpercentná, školy v hlavnom meste by to podľa Pašku veľmi poškodilo. "Úprava umožní uspokojiť väčší počet o uvedené štúdium, pretože v súčasnosti ich záujem výrazne prevyšuje možnosti ich prijatia vzhľadom na platný päťpercentný podiel novoprijatých žiakov," uvádza Paška v pozmeňujúcom k návrhu.
Novela školského zákona pôvodne kvóty pre osemročné gymnáziá neriešila. Prinášala zmenu, aby žiaci a ich rodičia mohli podávať prihlášky do materských, základných, stredných a špeciálnych škôl aj elektronicky. Takúto úpravu z dielne poslancov za SNS Evy Smolíkovej, Andreja Danka, Tibora Bernaťáka a Tibora Jančulu plénum odobrilo.
Zmena zákona prichádza v súvislosti s elektronizáciou verejnej správy. Elektronicky sa bude vydávať aj správa z diagnostického vyšetrenia dieťaťa alebo žiaka a písomné vyjadrenie školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Touto novelou zákona sa podľa ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej (nominantka SNS) zmení viacero vecí.
"V prvom rade ide o odbúranie zbytočnej byrokracie a papierovačiek v školách, pretože zavádzame mnohé úkony do elektronického prostredia. Napríklad rodičia, ktorí chcú podávať prihlášky za svoje deti elektronickou formou, budú to môcť urobiť, ak budú mať overený podpis," vysvetlila nedávno.
Ďalšou zmenou je vedenie triednych kníh. "Pokiaľ škola má autorizovaný elektronický podpis, bude ju môcť viesť finálne už len v elektronickej podobe," doplnila Lubyová. Novela zákona umožňuje, aby sa po novom triedna kniha nemusela na konci školského roka vytlačiť v listinnej podobe. Novela tiež precizuje zoznam osobných údajov, ktoré škola alebo školské zariadenie môžu spracúvať.
Na pol ceste
Zvýšenie kvóra pre počet prijímaných žiakov do osemročných gymnázií v Bratislavskom kraji zo súčasných päť percent na desať je iba čiastkové riešenie. Ministerstvo školstva chce fungovanie osemročných gymnázií upraviť komplexne, a to v novele školského zákona s účinnosťou od 1. septembra 2018. Malá novela má presunúť kompetencie školských odborov pod ministerstvo školstva. Dnes patria pod rezort vnútra. Informoval o tom rezort školstva po tom, ako poslanci v Národnej rade SR schválili zvýšenie kvóra.
Úprava kvót rieši podľa ministerstva problémy, ktoré avizovali zriaďovatelia tohto druhu škôl v Bratislavskom kraji, kde je po osemročných gymnáziách primárne väčší dopyt. Opatrenie sa dotkne iba jedného školského roka a jedného kraja. V súvislosti s kvótami ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) uviedla, že ide o prvý systémový návrh riešenia po 10 rokoch, ktoré sa rôznymi postupmi odkladalo.
Rezort školstva podľa jej slov príde s ďalšími systémovými krokmi. "Jedným z nich je 'malá' novela školského zákona, ktorá sa zameria na prechod kompetencií školských odborov pod gesciu ministerstva školstva," uviedla Lubyová, ktorá chce na Slovensku do budúcnosti budovať inkluzívny systém. "Obmedziť elitný systém škôl a prostredníctvom Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania vybudovať systém, ktorý prispeje k systému inklúzie," doplnila.
Pripomenula, že osemročné gymnáziá vznikli ako výberové školy pre najnadanejších žiakov. Spomínaná päťpercentná hranica prijímaných žiakov do prvých ročníkov osemročných gymnázií bola podľa rezortu ustanovená školským zákonom z roku 2008, teda pred desiatimi rokmi. "Dôvodom bol veľký odliv najlepších žiakov v danom ročníku zo základných škôl, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo na kvalite vzdelávacieho systému ako celku," dopĺňa ministerstvo.
Poukazuje aj na to, že odchod veľkého počtu detí na osemročné gymnáziá nám vyčítala aj OECD, podľa ktorej dochádzalo k selekcii žiakov v príliš ranom veku. "Zámerom príslušného ustanovenia zákona nebolo likvidovať osemročné gymnáziá, ale postupne ich regulovať tak, aby do týchto škôl boli naozaj prijímaní len tí najnadanejší žiaci základných škôl," zdôraznilo ministerstvo.
