BRATISLAVA – Týranie zvierat je trestný čin, ktorý sa neustále medializuje. Zvieratá sú živé tvory a nie veci, varuje Silvia Čaňová zo Slobody zvierat, ktorá nám poskytla zarážajúce informácie. Čaňová prezradila, ako sa ľudia k zvieratám správajú, keď ich nikto nevidí. Často vďaka nevšímavosti ľudí dokonca prichádzajú o život.
Silvia Čaňová zo Slobody zvierat nám prezradila desivé fakty a ohavné praktiky majiteľov zvierat, ktoré končia v bratislavskom útulku. „Časť zvierat v útulkoch sú práve také, pri ktorých si majitelia nezvážili vlastné sily. Buď ich prinesú osobne alebo ich rovno vyhodia na ulicu,“ povedala.
Sloboda zvierat za najohavnejšie prípady považuje zvieratá, ktoré si majiteľ vôbec nevšíma a mnohokrát sa stáva, že sú odkázané na tragický život na krátkej reťazi. „Tu už môže ísť o týranie a najmä vďaka všímavosti verejnosti, ktorá hlási takéto prípady na našu Linku proti krutosti, môžeme zasiahnuť,“ objasnila Čaňová.
„Ešte horšie sú prípady, keď majiteľ nevyhodnotí, že situáciu nezvláda a zvieratko uňho stráda hladom, zanedbanou veterinárnou starostlivosťou a trpí neliečenými ochoreniami,“ povedala pracovníčka Slobody zvierat.
Pýtali sme sa, aké sú najčastejšie dôvody a argumenty ľudí pre nechcené domáce zvieratá, ktoré prijíma Sloboda zvierat do svojho útulku. Silvia Čaňová vysvetlila, že pre zviera je najväčším utrpením, keď sa ho rodina, ku ktorej si vytvorilo citový vzťah, jednoducho zbaví. „Aj u nás sa stáva, že si adoptujú psíka a vrátia nám ho po roku, keď už je členom rodiny,“ povedala Čaňová, ktorá zároveň vymenovala aj bizarné argumenty ľudí, ktorí prídu so svojím zvieraťom do útulku a odídu už bez neho.
„Idú na lyžovačku, pes sa bojí búrky, sťahujú sa, narodilo sa im dieťa, či z vážnych dôvodov, napríklad že umrel majiteľ,“ priznala. K svojmu tvrdeniu dodala, že preto v Slobode zvierat neodporúčajú adopciu šteniatok pre starších ľudí a ani rodinám, ktoré sú časovo vyťažené. „Ak sú rodičia do večera v práci a deti majú každý deň krúžky a aktivity, je pravdepodobné, že psík bude nad ich sily,“ uviedla Čaňová.
Rovnako ľudí upozorňuje, aby si pred adopciou zvieraťa zvážili svoje možnosti. Každý by si mal položiť nasledujúcu kľúčovú otázku. Mám na zviera dostatok peňazí? „Starostlivosť o zviera je finančne náročná. Nielen krmivo, ale i veterinár, povinné očkovania, čipovanie, kastrácia, pretože nechcených je priveľa... A najmä zviera nesmie byť darom, prekvapením, ale vec zodpovednej rodinnej dohody,“ zdôraznila Čaňová.
Rozhodujúca a rovnako dôležitá by mala byť aj otázka času. „Psík potrebuje venčenie 4-krát denne, a to za každého počasia. Dožije sa aj 15 rokov. U mačičky to môže byť aj vyše 20 rokov,“ upozorňuje.
Útulky sú preplnené celoročne. Ako zdôraznila, nechcených je priveľa. No najväčšie prírastky v útulku evidujú v zime a v lete, kedy sa rodia mláďatá. „Aj preto radíme vždy uprednostniť adopciu zvieratka z útulku pred kúpou šteniatka cez internet. Adopcia je dobrý skutok. Dáte šancu zvieratku, ktoré už raz ľudia sklamali a uvoľníte miesto v útulku pre ďalšieho psíka či mačku v núdzi. Útulkáči sú skromní a vďační,“ povedala.
Našťastie existujú aj šťastné konce. „Väčšinou nám však ľudia píšu krásne príbehy o tom, ako im zvieratko zmenilo život a prinieslo do domova šťastie a radosť. Vtedy sa tešíme, že záchrana zvierat má zmysel,“ povedala Čaňová.
Sloboda zvierat mala po rušných silvestrovských oslavách plné ruky práce. Mnoho zvierat, ktoré majitelia dostatočne nepripravili na hluk a výbušniny, ušlo. „Za dva dni sme v uliciach Bratislavy odchytili 21 zvierat, po mnohé si dodnes nik neprišiel. Je to smutné,“ zdôverila sa Čaňová z útulku, ktorá majiteľom odporúča ich zviera začipovať.
„V útulku vieme čip prečítať a okamžite zistiť kontakt na majiteľa. Potom mu vieme psíka či mačičku ihneď vrátiť,“ ozrejmila majiteľom zvierat. Zároveň podotkla, že vďaka čipu sa zníži stres nielen stratenému zvieraťu, ale i samotnému majiteľovi.
