BRATISLAVA - Slovenská republika sa dnes pred desiatimi rokmi stala oficiálne členom schengenského priestoru. Služba hraničnej polície Policajného zboru SR tak ukončila vykonávanie hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom, Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom.
Spolu so Slovenskom sa členmi schengenského priestoru (tzv. Schengen) stali aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. O rok neskôr v marci 2008 sa kontroly zrušili aj na letiskách.
Desať rokov v Schengene
Od 21. decembra 2007 je súčasťou Schengenu okrem Slovenska aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Do Schengenského priestoru sú zahrnuté Kanárske ostrovy, Azory alebo španielske enklávy Ceuta a Melilla v Afrike. Schengenský priestor vymedzuje spoločná posilnená hranica. Do schengenského priestoru Slovensko oficiálne vstúpilo, keď polícia ukončila vykonávanie hraničných kontrol so susednými štátmi s výnimkou Ukrajiny.
Takmer sme sa do Schengenu nedostali
Slovensku v roku 2006 reálne hrozilo, že nesplní kritériá pre vstup do Schengenu a bude preto vylúčené z prístupového procesu. Uviedol Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý v rokoch 2006 až 2010 zastával post ministra vnútra SR. Slovenská republika tak podľa neho musela za necelých deväť mesiacov splniť okolo 160 pripomienok.
"Podarilo sa nám z toho posledného miesta prepracovať na prvé a splniť všetky podmienky na vstup, zbúrať poslednú časť železnej opony a umožniť občanom Slovenskej republiky voľné cestovanie," povedal Kaliňák. Tvrdí, že dnes si na Slovensku len málokto uvedomuje, že ešte pred desiatimi rokmi malo Slovensko na hraniciach kontroly.
Slobodu pohybu v Európskej únii považuje za základné právo. "Dnes si najmä mnohí mladí ľudia nevedia predstaviť, čo to znamená vyjsť z Bratislavy a hneď stáť hodinu v kolóne na hranici, pokiaľ skontrolujú všetky doklady. V súčasnosti trvá cesta do Viedne 30 - 40 minút. To je presne to, po čom sme pred rokom 1989 volali a jeden zo splnených snov, ktorý sme všetci mali," dodal Kaliňák.
Pristúpenie k Schengenu je jednoznačne pozitívne
Most-Híd považuje pristúpenie k Schengenu za jednoznačne pozitívne. Schengen je podľa vládnej strany jedným z najdôležitejších európskych projektov, ktorý umožňuje občanom denno-denne pociťovať výhody Európskej únie na vlastnej koži, uviedla hovorkyňa strany Most–Híd Klára Debnár.
"To, že sme nespochybniteľnou súčasťou Schengenu, je pre Slovensko devízou aj do budúcnosti, keďže súčasťou jadra EÚ, ak vznikne, budú s najväčšou pravdepodobnosťou štáty, ktoré sú v Schengene aj v eurozóne," povedala Debnár. Schengen však podľa strany Most-Híd potrebuje pre svoju funkčnosť ďalšie zmeny a posilnenie vonkajších hraníc.
Je to jeden z najväčších prínosov integračného procesu
Opozičné strany považujú vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc za jeden z najväčších prínosov integračného procesu. Uviedla strana SaS a hnutie Sme rodina - Boris Kollár. "Kriticky preto vnímame nielen pokusy niektorých členských štátov Európskej únie (EÚ) o neodôvodnené narušovanie princípov tohto priestoru, ale aj nedostatočnú ochranu jeho vonkajšej hranice," povedala hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková. Situácia, keď sa Európou bez akejkoľvek identifikácie nekontrolovateľne presúvali stovky tisíc ľudí, tak ako v rokoch 2015 a 2016, sa už podľa SaS nesmie opakovať.
"Schengenskú dohodu o otvorených hraniciach vo vnútri EÚ považujeme za dobrú, pretože pomáha našim ľudom bez prekážok nielen cestovať, ale aj hľadať si prácu po celej Európe," uviedlo pre TASR tlačové oddelenie hnutia Sme rodina - Boris Kollár. Taktiež zdôraznilo potrebu chrániť vonkajšie hranice EÚ. "Preto podporujeme vyslanie našich policajtov na hranicu medzi Maďarskom a Srbskom a sme pripravení pomáhať aj ďalším štátom, ktorých vonkajšie hranice by boli ohrozené. Pri obrane vonkajších hraníc je Slovensko solidárne a malo by to tak byť aj v budúcnosti," doplnilo tlačové oddelenie.
Je dnes Schengen ohrozený projekt?
Vytvorenie Schengenského priestoru je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie, ktorý je však aj v dnešných časoch v ohrození. Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok v rozhovore, ktorý poskytol počas pracovného pobytu v Bruseli. Pri príležitosti desiateho výročia vstupu Slovenskej republiky do zóny bez kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov EÚ Korčok zdôraznil, že Schengen je úspech sám o sebe.
"Ak ľudia niečomu v EÚ rozumejú, tak to je to, že môžu slobodne cestovať bez zdržiavania sa na hraniciach. Na toto sme si pochopiteľne za uplynulých desať rokov zvykli a považujem to za prirodzenú záležitosť," skonštatoval. Zároveň dodal, že mnohým kritikom EÚ by odporučil, aby "vypli" Schengen a aby si vyskúšali a uvedomili aké je to cestovať autom z Bratislavy na koniec Európy, napríklad do Portugalska. Slovenský diplomat však zdôraznil, že za Schengen, ktorý je obrovským úspechom európskej integrácie, treba aj dnes bojovať, lebo je v ohrození.
"Je ohrozený tým, že sme stratili kontrolu nad migráciou v roku 2015 a aj dnes na viacerých úsekoch vnútorných hraníc sú naďalej vykonávané kontroly," opísal situáciu. Za Schengen sa podľa jeho slov treba opäť "zasadzovať" a jedinou odpoveďou je samotná logika a podstata Schengenu: ochrana vonkajších hraníc, ktorá povedie k zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach. Tento zásadný argument podľa Korčoka dáva Slovensko do popredia vždy v diskusiách súvisiacich s migračnou krízou v Európe.
Chronológia prístupového procesu SR do schengenského priestoru
Pred desiatimi rokmi tak služba hraničnej polície Policajného zboru SR ukončila vykonávanie hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom, Českou republikou (ČR), Rakúskom a Maďarskom. Myšlienka odstránenia hraničných kontrol je staršia, siaha do roku 1984. Predstavitelia vtedajšej Spolkovej republiky Nemecko (SRN) a Francúzska 13. júla 1984 podpísali Saarbrückenskú dohodu, ktorou sa ukončili dlhé kolóny európskych dopravcov na hraničných priechodoch medzi oboma krajinami.
14. júna 1985 - Na Saarbrückenskú dohodu nadviazala Schengenská dohoda. Francúzsko, Spolková republika Nemecko (SRN) a štáty Beneluxu (Belgicko, Luxembursko a Holandsko) podpísali Schengenskú dohodu a zaviazali sa postupne odstrániť kontroly na spoločných hraniciach. Lídri týchto krajín popísali dohodu v luxemburskom mestečku Schengen, ktoré dalo dohode a systému aj dnešný názov.
15. marca 2001 - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie (EÚ) v Bruseli schválili spoločný zoznam štátov, ktorých obyvatelia nebudú pri cestách do Únie potrebovať víza. Na tomto zozname bola aj Slovenská republika (SR). Rozhodnutie vstúpilo do platnosti 10. apríla 2001.
16. apríla 2003 - V gréckych Aténach SR podpísala zmluvu, ktorou sa zaviazala k implementácii Schengenského dohovoru.
1. mája 2004 - Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie.
2. júna 2006 - Ministri vnútra členských krajín EÚ, Nórska a Islandu sa v Luxemburgu dohodli na návrhu dokumentu o vytvorení, fungovaní a používaní nového Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Ten nahradil Schengenský informačný systém prvej generácie (SIS I), ktorý nebol schopný pokryť rozšírenú EÚ, pretože bol pripravený len pre maximálne 18 krajín.
25. októbra 2006 - Európsky parlament (EP) schválil legislatívu, ktorá vytvorila právny základ pre spustenie nového Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II).
29. novembra 2006 - Vláda SR vymenovala za splnomocnenca vlády pre zabezpečenie vstupu Slovenska do schengenského priestoru vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva vnútra Jozefa Bučeka.
14. marca 2007 - Vláda SR schválila akčný plán pre zabezpečenie vstupu Slovenska do schengenského priestoru. Obsahoval 168 nedostatkov a odporúčaní hodnotiacich komisií EÚ v jednotlivých oblastiach, ktoré malo Slovensko odstrániť, prípadne splniť. Išlo o oblasť ochrany osobných údajov, policajnej spolupráce vrátane policajného vzdelávania, ochrany vzdušných a pozemných hraníc a vízovej agendy v SR.
27. marca 2007 - Podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) prevzal v portugalskom Lisabone od svojho rezortného partnera Antónia Costu softvérové zostavy SISone4ALL, vďaka ktorým sa Slovensko mohlo napojiť na Schengenský informačný systém (SIS I+). Prevzatie softvéru znamenalo symbolický prvý kľúč k vstupu do schengenského priestoru.
18. apríla 2007 - Vláda SR schválila návrh novely zákona o Policajnom zbore SR, podľa ktorého je prevádzkovateľom Schengenského informačného systému Ministerstvo vnútra SR.
30. mája 2007 - Vláda SR schválila národný plán ochrany štátnych hraníc Slovenska, ktorý bol základným dokumentom v oblasti ochrany vonkajších hraníc EÚ.
26. júna 2007 – Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) schválila balík noviel v súvislosti so vstupom SR do schengenského priestoru. V rámci noviel ôsmich zákonov - o štátnej službe v policajnom zbore, zbraniach a strelive, policajnom zbore, správnych poplatkoch, pobyte cudzincov, ochrane štátnej hranice, európskom zatýkacom rozkaze a trestnom poriadku sa takisto ustanovil okruh subjektov, ktorým sú poskytované informácie zo Schengenského informačného systému.
13. júla 2007 - Slovensko splnilo kľúčovú a najťažšiu podmienku na vstup do schengenského priestoru. Zabezpečenie hranice s Ukrajinou pozitívne zhodnotil Brusel v neoficiálnej správe, ktorú vypracoval počas júnovej kontroly priamo v teréne.
13. septembra 2007 - Podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) slávnostne otvoril hraničný priechod v Ubli v Sninskom okrese po troch mesiacoch rekonštrukčných prác. Pre motoristov pribudla vynovená kontrolná hala, tretí jazdný pruh a koridor pre peších turistov.
4. októbra 2007 - Prevádzkovateľ medzinárodného Letiska Košice - Airport Košice, a. s., odstránil všetky nedostatky, ktoré mu Schengenská komisia oznámila po májovej kontrole (2006). Letisko tak bolo pripravené na prepravu cestujúcich do krajín Schengenu.
15. novembra 2007 - Na Letisku M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s., (BTS) za prítomnosti vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) slávnostne uviedli do prevádzky prístavbu odletových mostov, čím sa uzavreli prípravné práce na vstup Slovenska do schengenského priestoru na bratislavskom letisku.
18. novembra 2007 - Ministri vnútra členských krajín EÚ schválili v Bruseli rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových krajín vrátane Slovenska, keď prijali záverečnú hodnotiacu správu o ich pripravenosti na vstup do Schengenu k 21. decembru 2007.
15. novembra 2007 - Európsky parlament odhlasoval rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových krajín EÚ vrátane Slovenska k 21. decembru 2007.
6. decembra 2007 - Ministri vnútra členských krajín EÚ definitívne schválili rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových členských krajín vrátane Slovenska k 21. decembru 2007.
21. decembra 2007 - Slovenská republika (SR) sa oficiálne stala členom schengenského priestoru. Spoločne so SR sa členmi Schengenu stali Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Zrušenie kontrol sa týkalo zatiaľ len pozemných a vodných komunikácií.
28. marca 2008 - Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) spolu s vtedajším ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírom Vážnym (Smer-SD) slávnostne prestrihli na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika pásku deliacu Slovensko od schengenského vzdušného priestoru. Vstupom bratislavského letiska do tohto priestoru z 29. na 30. marca zanikla potreba pasovej kontroly pre schengenských cestujúcich a umožnilo sa voľné prekročenie vnútornej hranice občanmi zmluvných štátov.
30. marca 2008 - Do vzdušného schengenského priestoru vstúpili Letisko Poprad-Tatry a Letisko Košice.
9. apríla 2013 - Slovenská republika spoločne s ďalšími štátmi spustila prevádzku Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), ktorý plne nahradil dovtedajší Schengenský informačný systém prvej generácie (SIS I).
