BRATISLAVA - K najskvostnejším katedrálam na Slovensku, ale aj v strednej Európe bezpochyby patrí Dóm svätej Alžbety v Košiciach. Podľa niektorých stojí na posvätnom mieste. Prinášame dôkaz zo 14. storočia, že sa v katedrále stal zázrak. Príbeh porozprávala Gabriela Slováková, vedúca Občianskeho združenia Slovenskej asociácie výskumu paranormálnych javov.
Najstarší kostol Košíc vznikol okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi. Vystavali ho na mieste súčasného dómu v románskom slohu. Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii dómu v rokoch 1882. Najstaršia písomná zmienka o ňom je z roku 1230. V necelej polovici 13. storočia sa stala svätá Alžbeta patrónkou mesta a práve vtedy bol kostol premenovaný a zasvätený Alžbete. Následne kostol upravili do gotického štýlu. Od roku 1283 kostol nesie meno Dóm sv. Alžbety.
Krv Ježiša Krista
Chrám nebol pôvodne budovaný ako katedrála. Svoju veľkolepú koncepciu získaval postupne. Jeho prestavbu aktívne podporovala aj pápežská kúria. Rímsky pápež Bonifác IX. vydal v roku 1402 odpustkovú bulu, ktorá je zároveň najstarším dochovaným písomným prameňom o Dóme svätej Alžbety. V bule sú zapísané Košice ako pútnické miesto, "v ktorom je slávna krv nášho Pána Ježiša Krista odpradávna prítomná zázračným spôsobom".
Zabudnutý zázrak
Dnes už zabudnutý eucharistický zázrak sa stal za panovania kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382) v starom pôvodnom kostole sv. Alžbety.
Kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial na korporál – biele plátno, ktoré sa používa pri slávení svätej omše, konsekrované víno, čiže Svätú krv. Bez ľudského pričinenia a nevysvetliteľným spôsobom sa vytvoril obraz Kristovej tváre.
Miesto aj zázrak potvrdzuje odpustková bula
Vtedajšia spoločnosť bola silno veriaca. Verila, že miesto je zázračné. Nemožno totiž považovať za obyčajnú náhodu fakt, že sa po rozliatí tekutiny vytvorí podobizeň zodpovedajúca presne stanoveným kánonom, ktoré popisujú ikony podobizne Kristovej tváre. Tie boli považované za najcennejšie ikony, akú kedy Byzancia mala.
Miesto pre Svätú krv
Rozvoj kultu Svätej krvi významne ovplyvnil aj výstavbu sakrálnej architektúry, keď bola v r. 1604 postavená pre relikvie Kaplnka sv. Michala. Kult relikvií zanikol s príchodom a šírením reformačných myšlienok. Neskôr počas náboženských vojen v 17. stor. sa vzácny relikviár stratil. Z nástennej niky v južnej veži bola vybratá drevená skrinka, ktorá relikvie uschovávala. Postupom času sa zabudlo aj na funkciu relikviárovej miestnosti i na pôvodné poslanie južnej empory Dómu sv. Alžbety. Miesta, kde boli relikvie vystavované a verejne uctievané.
Na Farskom úrade sa však zachoval barokový obraz z 18. storočia s modlitbou znázorňujúci vznik košických relikvií rozliatím konsekrovaného vína do tvaru Kristovho tela. Odborníci predpokladajú, že miesto, na ktorom stojí Dóm sv. Alžbety, bolo v dávnej minulosti pohanským kultovým miestom. Energetickým tak môže byť odjakživa.
