BRATISLAVA - Vojny môžu byť vzhľadom na nové technológie v budúcnosti oveľa rýchlejšie a ničivejšie, uviedol bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO a v súčasnosti riaditeľ inštitútu Carnegie Europe Tomáš Valášek. Je členom riadiaceho výboru Iniciatívy GLOBSEC pre adaptáciu NATO (GNAI), ktorý v pondelok v Bruseli predložil médiám správu o modernizácii Aliancie a jej adaptácii na nové výzvy vo svete.
Bruselské stretnutie nadväzovalo na podujatie GLOBSEC 2017 z mája tohto roku v Bratislave, ktoré predostrelo iniciatívy zamerané na budúcnosť Aliancie, respektíve výzvy, ktorým by toto obranné zoskupenie malo čeliť v nadchádzajúcich rokoch.
Podľa Valášeka je úlohou Aliancie dokončiť procesy rozbehnuté v roku 2014 - to je adaptácia nielen na novú hrozbu na východe, ale aj na novú hrozbu z juhu. Pripomenul, že v tom roku nerezonovala len Ukrajina, ale Islamský štát dobyl sýrsku Rakku, iracký Mósul a prvý raz sa objavil aj ako hrozba pre Európanov vo forme bojovníkov vracajúcich sa z bojiska, ktorí spáchali útoky či v Paríži, Berlíne a inde.
"Bohužiaľ, žiadny trvalý mier nevypukol a treba sa pripraviť aj na možnosť konfliktu. Tým spúšťačom bola anexia Krymu a agresia voči východnej Ukrajine," uviedol v rozhovore Valášek s tým, že v NATO sú dva rôzne názory. Niektoré krajiny tvrdia, že to, čo sa deje na východe, má NATO už viac-menej pod kontrolou a teraz sa treba sústrediť na hrozby z juhu.
Podľa bývalého slovenského veľvyslanca pri NATO sa však adaptácia na situáciu na východe zďaleka ešte neskončila. Uviedol, že si je treba dobre premyslieť, ako prehĺbiť možnosti posilnenia či prevezenia jednotiek a techniky z USA či Kanady do Európy v čase krízy. Pripomenul aj nové výzvy do nasledujúcich rokov ohľadne nových technológií a umelej inteligencie - čo to bude pre Alianciu znamenať, keď sa takéto technológie dostanú do zbraňových arzenálov.
"Už teraz sa vyvíjajú technológie, ktoré dosť zásadným spôsobom zmenia, ako budú vyzerať konflikty a vojny v budúcnosti. Budú zrejme oveľa viac automatizované, budú sa oveľa viac spoliehať na algoritmy a na samostatne fungujúce drony a oveľa menej na ľudí. Vojny môžu byť oveľa rýchlejšie a ničivejšie," dodal Valášek, podľa ktorého si krajiny začínajú uvedomovať, že tento svet nie ani zďaleka taký pokojný a mierumilovný, a výdavky na obranu medziiným aj na Slovensku začali od roku 2014 narastať.
Na potrebu investovania do nových technológií upozornil v Bruseli aj prezident medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC a zároveň jeden z jej zakladateľov Róbert Vass. "Jedno z našich konkrétnych odporúčaní sa týka umelej inteligencie, pretože si myslíme, že pokiaľ nepodchytíme investície, ktoré idú do umelej inteligencie, tak iné štáty nás môžu predbehnúť," povedal. Pripomenul, že v súčasnosti ide najviac investícií súvisiacich s obranou a bezpečnosťou do umelej inteligencie v Spojených štátoch a hneď za nimi je Rusko a Čína. "Myslím si, že tu by mala Severoatlantická aliancia zabrať," konštatoval.
Mnohé západoeurópske krajiny sa podľa Vassa tešia, že nové myšlienky prichádzajú zo strednej Európy a zo Slovenska. Uviedol, že je to prvý raz, keď takúto veľkú transatlantickú štúdiu dáva dokopy stredoeurópsky think-tank, ktorý dokázal združiť pod svojou značkou naozaj významných ľudí.
"Keby sme skombinovali skúsenosti, ktoré tá naša riadiaca komisia má, tak je to viac ako 300 rokov naozaj špičkových skúseností z rôznych oblastí obrany a bezpečnosti a NATO," dodal s tým, že značku GLOBSEC rešpektujú nielen v strednej Európe, ale aj v centrále NATO, v USA a v jednotlivých členských krajinách.
