BRUSEL/LONDÝN - Amsterdam zvíťazil v súboji o presídlenie Európskej agentúry pre lieky (EMA). Informovala o tom agentúra AP. V konečnom kole, ktoré sa konalo počas zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, bolo v hre už len Miláno a Amsterdam. V tom predošlom, druhom kole súperila o EMA aj Kodaň. Bratislava sa po prvom kole hlasovania ocitla na štvrtom mieste s 15 bodmi, čo jej nestačilo na ďalší postup.
Bratislava si zaslúži hostiť EMA, tvrdí slovenský vedec, ktorého ocenil aj Obama
Najviac, 25 bodov, získalo v prvom kole Miláno. Na druhom mieste boli zhodne s 20 hlasmi Amsterdam a Kodaň. Bratislava sa ocitla na štvrtom mieste s 15 bodmi a za ňou nasledovala Barcelona so ziskom 13 hlasov zo strany členských krajín EÚ.
O tomto výsledku rozhodlo pondelňajšie hlasovanie Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri členských krajín EÚ pristúpili k procesu hlasovania s dvojhodinovým meškaním. Najskôr bola na stole EMA, potom sa rozhodovalo o sídle EBA.
Bratislava neprežila prvé kolo
Diplomatické zdroje z prostredia EÚ potvrdili, že ministri začali s prvým kolom hlasovania o sídle EMA krátko po 16.00 h hodine miestneho času. O 16.30 h prišla správa, že prebieha sčítavanie hlasov odovzdaných v prvom kole a krátko na to aj zistenie, že Bratislava prvé kolo hlasovania "neprežila".
Do druhého kola sa posunuli kandidatúry Amsterdamu, Kodane a Milána, teda členských krajín, na ktorých území už sídlia nejaké agentúry EÚ. Znamená to, že Slovensko v politickom hlasovaní neuspelo s argumentom o regionálne rovnomernejšom prerozdelení agentúr s dôrazom na krajiny, ktoré ešte žiadnu agentúru nehostia.
Drucker je sklamaný
Drucker pred novinármi priznal, že ho "zemiaková medaila" neteší. "Som smutný a sklamaný, že na prvé tri pozície sa nedostala žiadna krajina spomedzi nových členských štátov," uviedol. Už pred hlasovaním považoval za kľúčové, aby šancu dostali aj krajiny z tohto regiónu, lebo by bez problémov dokázali zabezpečiť sídlo a dobré fungovanie EMA.
Drucker považuje za dôležité, že Slovensko dokázalo ponúknuť kvalitnú kandidatúru, ktorá bola vyhodnotená ako jedna z najlepších. Podľa jeho slov zaúradovalo hlavne "politikárčenie" a prevážili individuálne záujmy jednotlivých krajín nad celkovým posolstvom pre občanov Únie.
"Aj z týchto dôvodov sme nepodporili v druhom a treťom kole žiadnu kandidatúru, výsledkom čoho bolo 26 platných hlasov a rozhodoval na konci žreb," opísal minister situáciu, ktorá nakoniec viedla k šťastnému žrebu pre Amsterdam, a to na úkor Milána. "Je to také malé zadosťučinenie. A možno žreb mal rozhodovať rovno na úvod, možno by to bolo spravodlivejšie," dodal.
Podľa jeho slov v Bruseli do poslednej chvíle pred hlasovaním prebiehali rôzne bilaterálne rokovania a stretnutia, keď kandidujúce krajiny sa snažili ostatným ponúkať rôzne benefity za podporu a tie nekandidujúce čakali na ponuky od kandidátov, aby ich mohli zhodnotiť a vybrať si.
Na otázku, či Slovensko nemôže očakávať nejaké dôsledky zo strany Talianska, keď svojim zdržaním sa zamiešalo karty, Drucker zdôraznil, že pri hlasovaní išlo o slobodnú vôľu každého hlasujúceho; v rámci procesu hlasovania sa počítalo s tým, že na konci dňa dôjde k žrebovaniu.
"Každý názor treba rešpektovať a náš bol od začiatku ten, že ak neuspeje žiadna z kandidujúcich nových členských krajín, nepodporíme ďalšie kandidatúry. Je to demonštrácia toho, čo sme chceli a čo sme dosiahli," odkázal v závere.
Reakcia ministerstva zahraničia
Slovenský rezort diplomacie netají sklamanie z toho, že naša kandidatúra v hre o získanie Európskej liekovej agentúry (EMA) neuspela napriek vynikajúcej ponuke, ktorú predložili spoločne s ministerstvom zdravotníctva.
"Sme presvedčení, že občania EÚ z novších členských štátov očakávali dôležitý signál, že aj nové členské štáty dostanú príležitosť preukázať pripravenosť hostiť takú dôležitú agentúru ako je EMA. Žiaľ, nevyužila sa možnosť prijať také rozhodnutie, aby bolo aplikované rovnomerné rozmiestnenie podľa geografického princípu," uvádza sa v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.
Ako dodal, život ide ďalej a "nám nezostáva iné, len počkať si na meno víťaza a vysloviť presvedčenie, že bude dôstojným sídlom agentúry, a že vytvorí všetky podmienky na to, aby bolo ďalšie fungovanie EMA bezproblémové."
Prečítajte si aj: Prehra v boji o sídlo európskej agentúry je podľa opozície neúspechom diplomacie a vlády
EMA a EBA
V súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa rozhodovalo o budúcom umiestnení dvoch kľúčových európskych agentúr. Londýn príde o sídlo Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) aj Európskej agentúry pre lieky (EMA). O tú druhú malo záujem až 16 miest, medzi nimi aj Bratislava. V oboch agentúrach pritom pracuje viac ako 1000 ľudí.
Ako prebiehalo hlasovanie
Tajného hlasovania sa zúčastnili ministri z 27 krajín EÚ, ktorí zostanú v bloku po odchode Spojeného kráľovstva v roku 2019. Prvé kolo bolo naplánované na 16.00 h stredoeurópskeho času. Každá z krajín mala k dispozícii šesť bodov: tri pre najviac preferovanú možnosť, potom dva a jeden pre ďalšie v poradí. Ak v prvom kole nezískalo žiadne mesto väčšinu, pristúpilo sa ku druhému kolu, do ktorého postúpili tri mestá s najlepšími výsledkami. Potom nasledovalo ešte tretie kolo a žreb. Po každom kole sa očakávala konzultácia ministrov so svojimi vládami a samozrejme aj taktizovanie.
Uchádzači
Medzi mestami, ktoré sa uchádzali o EMA, boli Amsterdam, Atény, Barcelona, Bonn, Bratislava, Brusel, Bukurešť, Kodaň, Helsinki, Lille, Miláno, Porto, Sofia, Štokholm, Viedeň a Varšava. Dublin, Záhreb a Valletta sa kandidatúry vzdali. O EBA usilovali Brusel, Dublin, Frankfurt, Paríž, Praha, Luxembursko, Viedeň a Varšava. Žiadna krajina nesmie hostiť obe agentúry.
EMA je z dvoch inštitúcii tá atraktívnejšia, pretože je pre svojho nového hostiteľa prísľubom, že sa stane centrom európskeho lekárskeho priemyslu.
EBA smeruje do Paríža
Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) sa po odchode Británie z Európskej únie presťahuje do Paríža. Z diplomatických informácií vyplýva, že rovnako ako pri predchádzajúcom výbere nového sídla liekovej agentúry rozhodlo nakoniec pri rovnosti hlasov medzi Parížom a Dublinom žrebovanie. Praha, ktorá mala o EBA tiež záujem, sa nedostala ani do druhého kola hlasovania.
Česko aj Slovensko pritom pred dnešným rozhodovaním spoliehali na princíp geografickej rovnováhy, podľa ktorého mala byť aspoň jedna z agentúr umiestnená mimo západné krajiny únie. V druhom kole hlasovania, kedy vypadol Frankfurt nad Mohanom, mal veľmi blízko k víťazstvu Dublin, chýbal mu iba jeden hlas. Nakoniec sa ale inštitúcia s asi 190 zamestnancami presunie do Paríža, rozhodla náhoda.
"Ukazuje to, že z tých 'nových' členských štátov to bola práve ČR a Slovensko, ktoré sa ocitli tak blízko druhému kolu. To možno samo o sebe vidieť ako dobrý výsledok," povedal novinárom po vyradení Prahy český štátny tajomník pre EÚ Aleš Chmelař.
Bratislava zamestnancov neláka
Dôležitým faktorom pri rozhodovaní mohla byť neochota mnohých zamestnancov agentúry EMA presunúť sa do niektorého z uchádzačských miest. Podľa prieskumu zamestnancov by 72% z nich radšej dalo výpoveď, než sa presťahovalo do Bratislavy. Ich nahradenie by spôsobilo oneskorenie schválenia liekov a aj kontroly bezpečnosti pacientov.
Slovenský minister zdravotníctva Tomáš Drucker pre EUObserver priznal, že naše hlavné mesto nemôže z marketingového hľadiska konkurovať Milánu či Barcelone, no aj tak sa tvrdo usiluje o to, aby sídlo agentúry nakoniec skončilo u nás. Ak sa to nepodarí, diplomati podľa BBC tvrdia, že sa Slovensko môže snažiť o zmiernenie úderu tým, že bude hľadať podporu pre svojho ministra financií, aby sa stal predsedom Eurogroup, čiže šéfom skupiny ministrov financií eurozóny.
Taktika Slovenska
V súboji o získanie sídla Európskej agentúry pre lieky (EMA) sa Slovensko v prvom kole hlasovania spoliehalo na hlasy krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj Chorvátska, Malty a ďalších spojencov.
Neskôr pri hlasovaní o sídle Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) dá SR maximum troch hlasov pre Českú republiku. Uviedol to minister zdravotníctva Tomáš Drucker po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, ktorá v pondelok rozhodne o nových sídlach agentúr EÚ nachádzajúcich sa v Londýne.
"Bol by to veľký stimul predovšetkým v oblasti vedy, vzdelávania a výskumu a vôbec pre vzdelanostnú ekonomiku," zhodnotil minister prípadné víťazstvo v súboji o sídlo EMA.
Jedna z najlepších ponúk
SR podľa Druckera urobila všetko pre to, aby uspela v súboji o EMA. Slovensko podľa neho predložilo jednu z najlepších ponúk, čo vo svojom hodnotení ocenila aj Európska komisia. S odkazom na politické rozhodnutie, ktoré pri hlasovaní najviac zaváži, Drucker zopakoval, že aspoň jedna z dvoch londýnskych agentúr by mala smerovať do nových členských krajín a prioritne do takej, ktorá zatiaľ žiadnu agentúru nemá, čo je aj prípad Slovenska.
"Vopred hovorím, že keby to nedostalo Slovensko, vnímal by som to ako neúspech a sklamanie," priznal Drucker. Zároveň poďakoval všetkým tým, ktorí vyvinuli maximálne úsilie, aby Slovensko túto agentúru dostalo. V rámci kampane za získanie sídla EMA sa podľa neho podarilo významne spropagovať našu krajinu.
Už pred zasadnutím a hlasovaním ministrov prichádzali správy, že spomedzi 19 kandidátov súboj o EMA vzdala Malta, Chorvátsko a Írsko. Drucker v tejto súvislosti zopakoval, že SR so všetkými krajinami EÚ bilaterálne rokovala o rôznych typoch podpory. Vyjadril pritom nádej, že tie, ktoré sa vzdali kandidatúry, svojimi hlasmi podporia Slovensko.
"My sme ani raz v našej kampani neútočili na žiadneho z našich súperov," upozornil Drucker. Podľa jeho slov existujú dohody, na základe ktorých pri hlasovaní o EBA dáme maximálny trojbodový počet hlasov Českej republike. Tá nám zase dá tri body v prvom kole pre EMA, kde máme bilaterálne dohody o podpore aj od ostatných krajín V4. Dohody existujú aj s Chorvátskom a SR získala prísľub aj od Malty.
