BRATISLAVA – Najtransparentnejším samosprávnym krajom je Trenčiansky kraj so skóre transparentnosti 74,8 percenta. Za ním nasledujú Žilinský samosprávny kraj (55,2 %), Nitriansky (54,6 %) a Prešovský kraj (52,6%). V druhej polovici rebríčka sú Banskobystrický samosprávny kraj (51,1 %), Bratislavský kraj (49,7 %), Trnavský (48,6 %) a na poslednom mieste je Košický samosprávny kraj so skóre transparentnosti 48,0 percent.
Ako na dnešnej tlačovej konferencii vysvetlili riaditeľ Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš a programový koordinátor TIS pre oblasť samosprávy Michal Piško, priemerné skóre bolo 54,3 percenta, roku 2015 to bolo 50,3 percenta.
Samosprávne kraje sú tak podľa TIS o niečo otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktoré v poslednom hodnotení z roka 2016 získali 51,3 percenta. Tvorcovia rebríčka ale priznávajú, že na náraste sa práve podieľa vysoký skok Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý po prvýkrát neskončil posledný a zaznamenal nárast z necelých 41 percent na takmer 75 percent a posunul sa tak z posledného na prvé miesto. Ostatné kraje podľa TIS skôr stagnujú.
Kompletný zoznam krajov podľa transparentnosti
Pri tvorbe rebríčka skúmali niekoľko oblastí, najväčšiu váhu pri tom mali kategórie: prístup k informáciám a financovanie a verejné obstarávanie (zhruba po 24 % z celkového hodnotenia). Ďalej v TIS skúmali kritériá ako účasť na verejnom rozhodovaní, etika a konflikt záujmov, predaj a prenájom majetku, mediálna politika, podniky a organizácie VÚC, dotácie a granty, zariadenia sociálnych služieb a dopravná politika.
Najväčší prepad? Banská Bystrica
Za nárastom transparentnosti v Trenčianskom kraji môže podľa TIS zriadenie sekcie „Otvorená župa“ na webovej stránke kraja, na ktorej začali zverejňovať množstvo dovtedy neprístupných materiálov. Sú tam videozáznamy z rokovaní zastupiteľstiev, zápisnice z komisií, registre investičných akcií, priebeh a výsledky verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku, zoznamy pridelených dotácií, majetkové priznania politikov či informácie o počte miest a žiadostí v zariadeniach sociálnych služieb.
Banskobystrická župa zaznamenala najväčší prepad z pomedzi samosprávnych krajov, dosiaľ vždy figuroval na čele rebríčka. Zástupcovia TIS konštatovali, že po nástupe Mariana Kotlebu sa kraj začal uzatvárať verejnej kontrole a z náskoku 65 percent v roku 2013 sa prepadol na dnešných 51 percent, oproti poslednému rebríčku klesol o zhruba päť percentuálnych bodov.
Banskobystrický kraj prestal zverejňovať zápisnice z obchodných verejných súťaží na predaj alebo prenájom majetku, pozície vedúcich oddelení a referentov obsadzoval cez výberové konania len výnimočne, naďalej pretrváva zneužívanie župných novín a facebookového profilu na nadmernú propagáciu predsedu kraja a očierňovanie jeho oponentov.
Košice najhoršie
Hoci je Košický kraj na poslednom mieste, TIS upozorňuje, že sa nezhoršil oproti minulému roku radikálne, prepad je na úrovni dvoch percentuálnych bodov. „Niektoré kraje sa zlepšili, prijali niekoľko protransparentných opatrení, Košický kraj zrejme neprijal nič nové, možno niekde poľavil a výsledkom je, že sa umiestnil na poslednom mieste. Ale určite nemožno hovoriť o dramatickom prepade,“ vysvetlil Piško.
Vyčítajú im však to, že majú vysoký objem nesúťažným postupov, teda veľa priamych zadaní, ktoré sú na úrovni 79 percent, čo je najviac spomedzi krajov. Takisto nezverejňujú informácie o dotáciách pridelených predsedom, čiže verejnosť nevie, čo sa stane so 150-tisíc eurami ročne. Takisto je problémom obsadzovanie referentských pozícií alebo vedúcich oddelení, na ktoré nevyužívajú výberové konania.
Mierna zmena metodiky
Rebríček zverejnili krátko pred voľbami do samosprávnych krajov, ktoré sa konajú 4. novembra. „Volebná kampaň je v plnom prúde, diskutuje sa o tom, čo župani a ich protikandidáti chcú zmeniť v zdravotníctve, pri oprave ciest, v chode úradu. Tieto debaty sú strašne dôležité, ale nás zaujíma aj to, ako to chcú zmeniť, ako chcú zapojiť občanov, či bude možná verejná kontrola, aby peniaze boli efektívne využívané,“ povedal Šípoš.
Ako ho Piško doplnil, kraje hospodária s rozpočtom zhruba 1,5 miliardy eur a majú dôležité kompetencie v oblastiach dopravy, zdravotníctva či školstva, a preto je dôležité sledovať, akým spôsobom župy narábajú s prerozdeľovaním peňazí. Takisto priznávajú, že došlo aj k miernej zmene metodiky, v tomto prieskume dostali kraje 15 nových otázok, vylučujú však, že by významne ovplyvnili porovnateľnosť rebríčkov.
Nemerajú samotnú korupciu
Tvorcovia okrem toho rebríčka upozornili, že meranie transparentnosti je účinným nástrojom na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor na korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a nastavené pravidlá. Najlepšie hodnotená župa sa tak automaticky nedá označiť za nekorupčnú.
Rebríček transparentnosti samosprávnych krajov je súčasťou Programu Otvorená samospráva, ktorý podporili Open Society Institute v Budapešti a veľvyslanectvo USA na Slovensku. Všetky informácie o rebríčku vrátane podrobných výsledkov možno nájsť na stránke samosprava.transparency.sk.
