BRATISLAVA - Budúcnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) vidí jeho nový generálny riaditeľ Jaroslav Rezník v súčasných priestoroch - areáli v Mlynskej doline a na Mýtnej ulici v budove obrátenej pyramídy. Rezník to dnes uviedol poslancom Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, v rámci prerokovania správy o činnosti verejnoprávnej inštitúcie a jej rady za prvý polrok tohto roka.
V tejto súvislosti pýta nový šéf RTVS od štátu 32 miliónov eur bez DPH popri vyjednávaní podmienok zmluvy so štátom na nasledujúcich päť rokov. Podľa Rezníka ide totiž o akútnu potrebu, keď stav viacerých budov ohrozuje už aj technológie v nich umiestnené. Ministerstvu kultúry navrhuje, aby okrem doterajšej 'programovej' a 'technologickej' časti mala zmluva so štátom v budúcnosti aj časť 'rekonštrukčno-stavebnú'. Každý rok by sa tak cez zmluvu so štátom dostala do rozpočtu RTVS pätina z celkovo potrebných 32 miliónov eur.
"Uvedomujem si, že je to značná suma, preto budem sa snažiť, na jednej strane, o nej hovoriť veľmi otvorene a transparentne a na druhej strane si uvedomujem, že je to ďalšia záťaž pre štátny rozpočet, preto sa ju budeme snažiť rozdeliť na päťročné obdobie tak, ako by mala byť rámcová zmluva so štátom na roky 2018 až 2022,“ ozrejmil.
Generálny riaditeľ RTVS podľa jeho slov našiel v tejto veci pochopenie u zodpovedných predstaviteľov štátu. „Nestretli sme sa s odmietavým postojom. Na druhej strane, je potrebné túto sumu zapracovať do rôznych rozpočtov, či na ministerstve financií alebo cez ministerstvo financií do rozpočtu ministerstva kultúry a spoločne potom do štátneho rozpočtu, ale myslím si, že štatutári si uvedomujú, že v tejto chvíli treba s tými areálmi niečo robiť,“ uviedol.
Opozičný poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) upozornil v tejto súvislosti na ďalšie zvyšovanie závislosti RTVS na rozpočte štátu. „Toto celkovo nie je dobrý nástroj, že rozširujeme kapacitu zmluvy so štátom a RTVS sa dostáva čím ďalej, tým viac do závislosti od politikov,“ kritizoval. Viskupič sa dokonca obáva, že výška príspevku v rámci zmluvy so štátom sa môže v nasledujúcich rokoch priblížiť k sume, ktorú RTVS získava prostredníctvom koncesionárskych úhrad. To Rezník odmietol. „Ja sa nedomnievam, že zvyšovanie tej sumy zvyšuje akýmkoľvek spôsobom závislosť na názoroch politikov. Politici sú koncesionári tak, ako všetci ostatní. My všetci spoločne máme zodpovednosť za vývin týchto médií smerom do budúcna, a preto som optimista,“ vysvetlil.
Poslanci sa dnes od Rezníka nedozvedeli bližšie podrobnosti ohľadom vyjednávaní novej zmluvy s ministrom kultúry Marekom Maďaričom (Smer-SD). Šéf RTVS to nechcel špecifikovať pre ukončením samotných rokovaní, tie sú však podľa neho na korektnej a profesionálnej úrovni. Nie je tak zatiaľ jasné ani to, či sa novému riaditeľovi, ktorý nahradil v auguste Václava Miku, podarí získať do rozpočtu od štátu prostriedky na rozbehnutie televíznej Trojky a na Úsek nových médií, čo sú dva projekty, ktorých realizáciu sľubuje.
Pred výborom dnes Rezník prezentoval výsledky, ktoré dosiahol vo funkcii ešte jeho predchodca Mika. Poslancov zaujímalo, v akom ekonomickom stave inštitúciu zanechal. Nezaradený poslanec Peter Marček sa opýtal na zmluvy, ktoré Mika podpísal už po zvolení jeho nástupcu. „Z môjho pohľadu odovzdal pán Mika RTVS v dobrej kondícii, nevidím žiadne míny, ktoré by mal zanechať novému manažmentu,“ odpovedal predseda Rady RTVS Igor Gallo.
Podľa Galla aj zmluvy podpísané Mikom na rozlúčku rešpektovali potreby RTVS a zabezpečovali programovú štruktúru na najbližšie obdobie. Rezník pripustil, že objem Mikových zmlúv bol v závere jeho funkčného obdobia vyšší a niektoré z nich šli aj mimo zabezpečenia tvorby programu. „Na druhej strane, s tými zmluvami vieme pracovať a v prípade nutnosti niektorú z nich aj korigovať,“ vysvetlil s tým, že nenarazil na to, že by v nich došlo k zásadnému navýšeniu ceny alebo obvyklého množstva.
