VEĽKÁ LOMNICA - Vo Veľkej Lomnici by mal v budúcnosti vzniknúť priemyselný park, územie na jeho výstavbu pripravujú spoločnosti Tatramat, a. s., a GVM, s. r. o. Priemyselný park s rozlohou 56,57 hektára by mal stáť asi 15,5 milióna eur, prácu v ňom by podľa odhadov mohlo nájsť viac ako 1 400 ľudí.
"Plánujeme, že v roku 2018 by sme mohli začať s výstavbou inžinierskych sietí. Priemyselný park je navrhnutý pre potenciálnych budúcich investorov, ktorých stále hľadáme,“ uviedol Ján Miško, člen predstavenstva spoločnosti Tatramat. Ako povedal starosta Veľkej Lomnice Peter Duda, obec má za sebou v súvislosti s plánovanou výstavbou zmenu územného plánu a samotný projekt je v súčasnosti v procese územného konania.
Podľa zámeru investorov, ktorý zverejnil portál Ministerstva životného prostredia SR, by v areáli s celkovou zastavanou plochou 16,84 hektára malo byť vybudovaných 27 hál, z toho deväť väčších s plochou 11-tisíc metrov štvorcových a osemnásť menších s plochou tritisíc metrov štvorcových. Potenciálnych záujemcov o výstavbu výrobno-prevádzkových priestorov v rámci navrhovaného parku predstavujú firmy so zameraním na logistiku, v zámere sa uvádza možnosť vytvorenia regionálneho dodávateľsko-odberateľského uzla, ktorý by zabezpečoval výrobu, expedovanie i predaj výrobkov s možnosťou montážnych prác.
Areál parku by mohli využiť aj firmy zamerané na výrobu polypropylénových výliskov, obalových výrobkov a automotive výrobkov . V zámere sa ďalej spomínajú aj stavebniny, kovovýroba a výroba výrobkov pre automobilový sektor, výroba elektrotechnických zariadení a výrobno-skladovací objekt. Navrhovaný priemyselný park bude nadväzovať na súčasný priemyselný areál EKOPRIM.
Obec si od výstavby priemyselného parku podľa starostu sľubuje zvýšenie zamestnanosti. „Je tu aj výhoda lokality, ktorá spočíva vo vynikajúcej polohe a v priamom napojení na diaľničný privádzač, keď sa priamo po dobudovaní infraštruktúry bude dať z priemyselného parku dostať na diaľnicu D1,“ uviedol. Lokalita podľa neho ponúka aj priestor pre vznik logistického centra s možnosťou využitia blízkosti hraníc. „Doprava, ktorá nebude nijakým spôsobom výrazne zaťažovať Tatry, teda doprava do 7,5 tony, by mohla napríklad smerovať cez Tatranskú Javorinu alebo Ždiar,“ naznačil.
