Zľava: Táňa (11), Viktor (14), Mária (13), Viktória (8) a Martin (9) sa snažia byť statoční a držať spolu. (Zdroj: Nový Čas)
VÝCHOD - Dvakrát sa odchodu do detského domova vyhli, no do tretice už nie.
Krutý ortieľ si Viktor (14), Mária (13), Táňa (11), Martin (9) a Viktória (8) z Plešivca vypočuli doma v obývačke. Nanovo sa im zrútil svet. Ostali bez otca zavretého vo väzení a teraz ich čakalo aj odlúčenie od kamarátov. „Nedovoľte, aby mojim deťom bolo ublížené. Tak ako v januári, keď sa už dvakrát po sebe balili do decáku...“ napísal Novému Času v liste z väzenia ich otec Viktor Pollák.
Po náhlom rozhodnutí súdu sa o päticu malých statočných Pollákovcov už nestará ich teta Marta (55), ale všetci skončili v krízovom centre. „Prišlo to náhle. Práve sme sa chystali do tábora, z ktorého však zišlo, lebo nás rýchlo zobrali do Krízového strediska Alžbetka v Spišskej Novej Vsi. Vôbec sme to netušili! Také prázdniny som si veru neželal...“ vraví Viktor, najstarší z detí.
Aj keď sa to podľa súrodencov dá vydržať, doma je doma. Nič nenahradí ani pestrý program, ktorý pre súrodencov opatrovatelia denne chystajú. Rýchle odlúčenie asi najťažšie prežívala Mária: „Zobudili nás a v obývačke nám oznámili, že pôjdeme do decáku. S nikým z kamarátov sme sa ani nestihli rozlúčiť.“ Najmladšej Viktórii, ktorá bola hospitalizovaná aj v nemocnici, otec tiež veľmi chýba.
Krutý príbeh malých súrodencov sa začal písať začiatkom roka, keď ich otca zavreli a detskému domovu unikli len vďaka tete Marte, ktorá sa o všetkých starala pol roka u nich doma v Plešivci. V súčasnosti im neostáva nič iné, len vydržať.
Pätica detí posiela z krízového centra ockovi do väzenia odkaz: „Drž sa, my to už nejako zvládneme. Čakáme na teba!“
November 2004: Viktor Pollák je odsúdený na 2 roky väzenia za podvod s kúpeným televízorom, ktorý nedokázal splácať.
Máj 2005: Pollák sa proti rozsudku odvolal na krajský súd a o milosť požiadal aj prezidenta.
November 2005: Prezident umožnil Pollákovi odklad nástupu do väzenia.
2006: Pollák maril úradné rozhodnutie (jazdil bez odobratého vodičáku).
Január 2007: Prezident milosť pre vdovca zamietol.
Február 2007: Termín nástupu Polláka do väzby na 24 mesiacov. Polláka vzali do väzenia priamo z ulice. Začína boj o to, či deti skončia v detskom domove. Do celého prípadu sa zapája aj ministerka Viera Tomanová.
Máj 2007: Pollák začal držať vo väzení hladovku. Deti získava definitívne do opatery ich teta Marta Polláková (55).
Júl 2007: Teta Pollákovcov nezvláda starostlivosť o súrodencov a deti musia do krízového centra. O pár mesiacov ich pravdepodobne čaká detský domov.
Po prečítaní Nového Času sa k piatim malým Pollákovcom prihlásili stratení príbuzní. Súrodenci sa tak vďaka starostlivosti tety Marty Pollákovej (55) a jej manžela aspoň načas vyhli detskému domovu.
„Hoci sme podnikli všetky kroky, aby deti nemuseli nastúpiť do detského domova, iné riešenie sa nenašlo. Na odporúčanie psychologičky totiž neprichádzalo do úvahy umiestnenie detí do náhradnej starostlivosti v rodine,“ vysvetľuje riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave Margita Petrová. Pollákovci budú v krízovom stredisku len dočasne cez prázdniny, potom by všetci mali nastúpiť do detského domova, pravdepodobne v Košiciach. Nájomné za byt v Plešivci budú počas leta hradiť zo sirotského dôchodku a stále platí prísľub, že potom byt pre deti odkúpi Libor Bouček zo svojho honoráru v Jojke.
„Prosím Vás, dozrite na moje deti. O tom, že sú v detskom domove, som sa zo súdu dozvedel len nedávno. Konalo sa to v tichosti, bez môjho vedomia. Som totálne v koncoch a neviem, či nezošaliem! Krstní sú v Leviciach a byt v Plešivci zostal prázdny. Neviem, čo s ním bude, a či nie je vysťahovaný. Veď sa nebudem mať kde vrátiť a deti potom ani nedostanem naspäť... Je to rana, ktorú budem vedieť asi len ťažko rozchodiť. Nedovoľte, aby mojim deťom bolo ublížené. Tak ako v januári, keď sa už dvakrát po sebe balili do decáku...“
Táňa (11): S ockom by som istotne išla na kúpalisko. Najradšej na Máriu pri Prešove.
Mária (13): Ja by som sa chcela pozrieť do Košíc, kde sme vyrastali, a, samozrejme, spoločne navštíviť hrob mamky v Rozhanovciach.
Viktória (8): Želala by som si barbínu s peknými šatôčkami a s tatkom by som sa chcela vykúpať v Rožňave.
Martin (9): S ockom som sa vždy tešil na návštevu Bratislavy. Tam by som si vedel predstaviť prázdniny.
Viktor (14): Môj sen je, aby sme spoločne išli k moru do Talianska.
Po náhlom rozhodnutí súdu sa o päticu malých statočných Pollákovcov už nestará ich teta Marta (55), ale všetci skončili v krízovom centre. „Prišlo to náhle. Práve sme sa chystali do tábora, z ktorého však zišlo, lebo nás rýchlo zobrali do Krízového strediska Alžbetka v Spišskej Novej Vsi. Vôbec sme to netušili! Také prázdniny som si veru neželal...“ vraví Viktor, najstarší z detí.
Aj keď sa to podľa súrodencov dá vydržať, doma je doma. Nič nenahradí ani pestrý program, ktorý pre súrodencov opatrovatelia denne chystajú. Rýchle odlúčenie asi najťažšie prežívala Mária: „Zobudili nás a v obývačke nám oznámili, že pôjdeme do decáku. S nikým z kamarátov sme sa ani nestihli rozlúčiť.“ Najmladšej Viktórii, ktorá bola hospitalizovaná aj v nemocnici, otec tiež veľmi chýba.
Krutý príbeh malých súrodencov sa začal písať začiatkom roka, keď ich otca zavreli a detskému domovu unikli len vďaka tete Marte, ktorá sa o všetkých starala pol roka u nich doma v Plešivci. V súčasnosti im neostáva nič iné, len vydržať.
Pätica detí posiela z krízového centra ockovi do väzenia odkaz: „Drž sa, my to už nejako zvládneme. Čakáme na teba!“
DRÁMA VDOVCA POLLÁKA A JEHO DETÍ
November 2004: Viktor Pollák je odsúdený na 2 roky väzenia za podvod s kúpeným televízorom, ktorý nedokázal splácať.
Máj 2005: Pollák sa proti rozsudku odvolal na krajský súd a o milosť požiadal aj prezidenta.
November 2005: Prezident umožnil Pollákovi odklad nástupu do väzenia.
2006: Pollák maril úradné rozhodnutie (jazdil bez odobratého vodičáku).
Január 2007: Prezident milosť pre vdovca zamietol.
Február 2007: Termín nástupu Polláka do väzby na 24 mesiacov. Polláka vzali do väzenia priamo z ulice. Začína boj o to, či deti skončia v detskom domove. Do celého prípadu sa zapája aj ministerka Viera Tomanová.
Máj 2007: Pollák začal držať vo väzení hladovku. Deti získava definitívne do opatery ich teta Marta Polláková (55).
Júl 2007: Teta Pollákovcov nezvláda starostlivosť o súrodencov a deti musia do krízového centra. O pár mesiacov ich pravdepodobne čaká detský domov.
ZÁCHRANA OD NOVÉHO ČASU
Po prečítaní Nového Času sa k piatim malým Pollákovcom prihlásili stratení príbuzní. Súrodenci sa tak vďaka starostlivosti tety Marty Pollákovej (55) a jej manžela aspoň načas vyhli detskému domovu.
PREČO ICH OPÚŠŤA?
Teta súrodencov Marta (55) sa o nich už viac starať nedokázala. „Moje rozhodnutie vzdať sa detí spôsobil fakt, že manžel náhle ochorel. Zvýšil sa mu tlak a odpadával. O deti som sa nemohla starať zo zdravotných dôvodov. Je mi to veľmi ľúto, lebo všetkých ich mám veľmi rada.“PO PRÁZDNINÁCH ICH ČAKÁ DETSKÝ DOMOV
„Hoci sme podnikli všetky kroky, aby deti nemuseli nastúpiť do detského domova, iné riešenie sa nenašlo. Na odporúčanie psychologičky totiž neprichádzalo do úvahy umiestnenie detí do náhradnej starostlivosti v rodine,“ vysvetľuje riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave Margita Petrová. Pollákovci budú v krízovom stredisku len dočasne cez prázdniny, potom by všetci mali nastúpiť do detského domova, pravdepodobne v Košiciach. Nájomné za byt v Plešivci budú počas leta hradiť zo sirotského dôchodku a stále platí prísľub, že potom byt pre deti odkúpi Libor Bouček zo svojho honoráru v Jojke.
LIST Z VÄZENIA
„Prosím Vás, dozrite na moje deti. O tom, že sú v detskom domove, som sa zo súdu dozvedel len nedávno. Konalo sa to v tichosti, bez môjho vedomia. Som totálne v koncoch a neviem, či nezošaliem! Krstní sú v Leviciach a byt v Plešivci zostal prázdny. Neviem, čo s ním bude, a či nie je vysťahovaný. Veď sa nebudem mať kde vrátiť a deti potom ani nedostanem naspäť... Je to rana, ktorú budem vedieť asi len ťažko rozchodiť. Nedovoľte, aby mojim deťom bolo ublížené. Tak ako v januári, keď sa už dvakrát po sebe balili do decáku...“
Odkazy ockovi
Táňa (11): S ockom by som istotne išla na kúpalisko. Najradšej na Máriu pri Prešove.
Mária (13): Ja by som sa chcela pozrieť do Košíc, kde sme vyrastali, a, samozrejme, spoločne navštíviť hrob mamky v Rozhanovciach.
Viktória (8): Želala by som si barbínu s peknými šatôčkami a s tatkom by som sa chcela vykúpať v Rožňave.
Martin (9): S ockom som sa vždy tešil na návštevu Bratislavy. Tam by som si vedel predstaviť prázdniny.
Viktor (14): Môj sen je, aby sme spoločne išli k moru do Talianska.
