ŠTRASBURG - Európsky súd pre ľudské práva dal v utorok za pravdu Ladislavovi Kucovi, ktorý je považovaný za prvého slovenského teroristu, a priznal mu odškodné vo výške niekoľko tisíc eur. Vyplýva to z rozhodnutia súdu zverejneného na jeho internetovej stránke.
Kuc, ktorý sa pokladá za "extrémneho ochrancu zvierat", bol uznaný za vinného z viacerých trestných činov vrátane teroristického útoku, ku ktorému došlo podvečer 28. decembra 2011 na Ulici protifašistických bojovníkov v Košiciach, kde vybuchla podomácky vyrobená bomba uložená v odpadkovom koši. Výbuch zhodou okolností nikoho nezranil a spôsobil len materiálne škody.
Prípad Kuca doposiaľ nie je na Slovensku uzavretý. Okresný súd Košice I ho v júni 2013 Kuca za obzvlášť závažný zločin terorizmu na 25-ročné väzenie. Obhajoba sa proti rozsudku odvolala a argumentovala novým znaleckým posudkom, podľa ktorého obžalovaný pre psychickú poruchu nebol schopný svoje konanie ovládať.
Krajský súd napokon rozsudok v októbri toho istého roka zrušil a vec vrátil nižšiemu súdu s tým, že je potrebný kontrolný posudok znaleckej organizácie. Tá potvrdila príčetnosť obžalovaného s tým, že nebol duševne chorý, mal len poruchu osobnosti. Okresný súd mu tak v júli 2014 opakovane vymeral 25-ročný trest v ústave na výkon väzby s najvyšším stupňom stráženia. Kuc sa opäť odvolal.
Až Najvyšší súd SR napokon rozhodol, že skutok bol nesprávne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin terorizmu a mal by byť rekvalifikovaný na všeobecné ohrozenie. Rozsudky súdov nižšieho stupňa zrušil. Vlani v septembri vymeral okresný súd v Košiciach Kucovi 23 rokov a šesť mesiacov väzenia za všeobecné ohrozenie. Keďže ten sa znova odvolal, vec stále nie je uzatvorená. Kuc počas celého konania neopustil väzenie.
Rozhodnutie zo Štrasburgu
Na ESĽP žaloval Kuc Slovenskú republiku pre porušenie Dohovoru o ľudských právach, konkrétne dĺžky a odôvodnenia väzby. Tvrdil, že slovenské súdy pri rozhodovaní o jeho pokračujúcej väzbe nevzali do úvahy osobitosť jeho situácie danú jeho duševným stavom a nezaoberali sa jeho argumentmi v tomto ohľade.
ESĽP vo svojom rozsudku uviedol, že súdy sa pri predlžovaní Kucovej väzby opierali o hrozbu pokračovania v trestnej činnosti a hrozbu úteku, jeho dlhodobú psychiatrickú liečbu a skutočnosť, že spáchanie viacerých skutkov nepoprel. Odvolávali sa tiež na získané dôkazy a výpovede svedkov, ktoré potvrdzovali, že Kuc mal v úmysle sfalšovať svoj občiansky preukaz a v prípade odhalenia sa pokúsiť o útek. ESĽP uznal, že slovenské orgány sa až do prvého odsúdenia sťažovateľa mohli obávať, že Kuc sa dopustí ďalšej trestnej činnosti a ujde.
Po zrušení rozsudku z júna 2013 sa však v trestnom konaní riešila výlučne otázka Kucovej trestnej zodpovednosti v závislosti od jeho nepríčetnosti. Kuc argumentoval potrebou psychiatrickej liečby schizotypovej poruchy, ktorá mu bola diagnostikovaná. V jej dôsledku označil svoju väzbu neprimeranú a nie nevyhnutnú.
Slovenské súdy sa podľa ESĽP vo svojich rozhodnutiach o väzbe otázkami Kucovho duševného stavu nezaoberali, a to aj napriek tomu, že už mali k dispozícii i nový znalecký posudok týkajúci sa jeho duševného stavu.
ESĽP poznamenal, že vláda v konaní tvrdila, že slovenské súdy sa špecifickými okolnosťami Kucovho prípadu zaoberali a predložila písomnú komunikáciu medzi okresným súdom v Košiciach a riaditeľom väznice, týkajúcu sa sťažovateľovho zdravia a schopnosti väznice zabezpečiť mu náležitú starostlivosť. ESĽP však poukázal na skutočnosť, že súdy majú povinnosť uviesť vo svojich rozhodnutiach argumenty pre alebo proti väzbe a v tomto prípade sa uvedená komunikácia v príslušných rozhodnutiach súdov nespomínala.
Tieto skutočnosti boli pre ESĽP dostatočné na to, aby dospel k záveru, že dôvody väzby, ktoré vnútroštátne orgány uviedli v rozhodnutiach o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z decembra 2013, nebrali do úvahy jeho osobnú situáciu, konkrétne jeho duševný stav. V dôsledku toho neboli dôvody Kucovej väzby medzi 24. októbrom 2013 (kedy mali súdy k dispozícii dva protichodné psychiatrické znalecké posudky) a 2. aprílom 2014 (kedy ústavný súd odmietol Kucovu ústavnú sťažnosť) dostatočné. ESĽP rozhodol, že bol porušený článok 5 Dohovoru o ľudských právach. Ostatné Kucove námietky vyhlásil za neprijateľné.
Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, Kuc požadoval 30.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 18.600 eur z titulu nákladov a výdavkov. ESĽP mu priznal 6500 eur ako nemajetkovú ujmu a 9000 eur z titulu nákladov a výdavkov, ostatné nároky zamietol, uvádza sa na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
