BRATISLAVA - Pri skládke toxického odpadu z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni pribudnú ďalšie vrty monitorujúce stav a prípadné znečistenie podzemných vôd. Oznámil to minister životného prostredia László Sólymos, ktorý dnes spolu so zástupcami Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra skontroloval činnosť vrtov, ktorých je v súčasnosti 18.
„Čoskoro začneme realizovať samotnú sanáciu skládky. No považujem za dôležité uistiť Vrakunčanov, že nič nezanedbávame a robíme všetko pre to, aby sme ich dedičstva socializmu zbavili,“ vyhlásil Sólymos.
Metodika monitoringu podzemných vôd je postavená na pravidelnom odoberaní vzoriek, ktoré sa následne posielajú do akreditovaných laboratórií na chemickú analýzu. „Pred vzorkovaním je však dôležité vykonať meranie hladiny podzemnej vody a prečistenie vrtu, pričom vrt sa prečisťuje až do ustálenia sledovaných terénnych ukazovateľov,“ vysvetlil generálny riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Branislav Žec. Získané informácie následne ministerstvo životného prostredia zdieľa napríklad s dotknutými samosprávami a úradmi. Čoskoro by k osemnástim aktívnym vrtom mali pribudnúť ďalšie kontroly podzemných vôd, v určitých prípadoch aj zo studní.
Sólymos tiež informoval, že bude intenzívnejšie komunikovať s občanmi mestských častí a obcí ohrozenými skládkou. „Zároveň som sa rozhodol ísť nad rámec doterajších zvyklostí a zintenzívniť priamu komunikáciu s obyvateľmi, keďže sa v posledných týždňoch zjavilo viacero mýtov a poloprávd,“ uviedol. Ministerstvo životného prostredia preto na svojom webe vytvorilo internetovú podstránku venovanú informáciám o riešení skládky. Vznikol aj nový mail vrakuna@enviro.gov.sk, na ktorom budú odborníci z ministerstva odpovedať na otázky obyvateľov.
Chemická skládka z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára. V období rokov 1966-1980 tu uložili viac ako 100-tisíc kubických metrov odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad. Vrakuňa vydala už v roku 2002 zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov.
Náklady na sanáciu skládky sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur, konečnú sumu ale určí verejné obstarávanie, ktoré MŽP spustilo koncom apríla. Rezort už zabezpečil projekt sanácie a jeho posúdenie nezávislými oponentmi, zostavil plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže. Na sanáciu skládky vo Vrakuni majú použiť metódu enkapsulácie, ktorou obsah skládky izolujú od okolitého prostredia. Ide o zhruba dva kilometre dlhú, 22 metrov hlbokú a 80 centimetrov širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.
