BRATISLAVA - Bývalý smerák, ktorý si pustil ústa na špacír, rozvíril letné vody slovenskej politiky. Anton Martvoň nie je však jediný odpadlík za posledné roky na slovenskej politickej scéne. Slovensko zažilo viac politikov, ktorí dali zbohom materským stranám a skúšali šťastie po svojom. Politológ zosmiešnil Martvoňa a zároveň prezradil, čo si myslí o politickom odpadlíctve na Slovensku.
Martvoň bol 17 rokov v Smere, minulý týždeň sa definitívne rozhodol, že zo strany odíde. Kritizoval vedenie a oligarchov vo vedení. Dokonca hovoril o ucelenej komunite LGBTI ľudí. „Oligarchovia majú svojich ľudí na dôležitých pozíciách. Bežný človek nemá ako zistiť, že existuje oligarcha. Poslanci sem-tam stretnú takých ľudí, napríklad v útrobách parlamentu. Viaceré zmeny sa nemohli vykonať, lebo zasiahli oligarchovia,“ vyhlásil Martvoň a pomenoval aj konkrétnych oligarchov, ktorí sa môžu pohybovať v blízkosti politikov (Miroslav Výboh, Juraj Široký).
Politik bol poslancom vo volebnom období 2012 – 2016. Po odchode zo Smeru ohlásil kandidatúru na žilinského župana. Okrem Martvoňa sa v slovenskej politike objavilo veľa ďalších politikov, ktorí sa na pleciach materskej strany dostali na výslnie, aby ju po istom čase opustili.
Daniel Lipšic
(Zdroj: Foto: SITA/Marko Erd)
Jedným z nich je aj Daniel Lipšic, dlhoročný politik hájaci farby KDH. Opustiť kresťanských demokratov sa rozhodol po tom, čo vedenie neakceptovalo jeho víziu a návrhy na zmenu smerovania strany. Neskôr založil spolu s Janou Žitňanskou a Gáborom Grendelom stranu Nová väčšina - NOVA. Potom sa spoločne s OĽaNO dostali do parlamentu vo voľbách v roku 2016.
Miroslav Beblavý a Lucia Žitňanská
(Zdroj: TASR)
Dvojica Beblavý - Žitňanská opustili potápajúcu sa loď menom SDKÚ. Po odchode Dzurindu a Ivana Mikloša boli ďalší z rady nespokojencov s vedením súčasného šéfa Pavla Freša. Beblavý sa potom spojil s Radoslavom Procházkom a založili stranu Sieť. Tá po parlamentných voľbách v marci 2016 najmä vinou Procházku okamžite stroskotala. Beblavý sa dnes spolu s Jozefom Mihálom, ktorý odišiel zo SaSky a ďalšími nezávislými poslancami snaží rozbehnúť vlastnú stranu. Zatiaľ však názov a ciele neprezradili. Žitňanská sa zase spojila s Bugárovým Mostom-Híd. Po minuloročných parlamentných voľbách zasadla na ministerské kreslo.
Radoslav Procházka
(Zdroj: TASR/Michal Svítok)
Procházka ako ústavný právnik vystupoval v pozadí jeho materskej strany KDH najprv ako odborník. Neskôr však podobne ako Lipšic odišiel a vydal sa vlastnou cestou. Založil stranu Sieť. Tá však tesne po voľbách a vstupe do koalície s Ficom a Dankom prestala existovať. Preslávil sa svojimi lapsusmi a prešľapmi, ktoré ho strápnili. Z politiky odišiel. Vysokoškolský pedagóg v súčasnosti stále čaká na to, či bude sudcom Všeobecného súdu EÚ.
Alojz Hlina
(Zdroj: TASR / Oliver Ondráš)
Alojz Hlina sa do parlamentu dostal na kandidátke Igora Matoviča a jeho OĽaNO. Neskôr sa však s Matovičom rozkmotrili a v parlamente zostal ako nezaradený. Potom prešiel ku KDH, ktoré v súčasnosti vedie ako šéf.
Juraj Miškov, Martin Chren, Daniel Krajcer, Jozef Kollár
Štvorica poslancov sa odčlenila od Sulíkovej SaS pred vyše štyrmi rokmi. Založili platformu Liberálna dohoda, ktorá sa neskôr pretransformovala na stranu SKOK. Jej šéfom je Juraj Miškov. Martin Chren pôsobí dnes ako komunálny politik v bratislavskom mestskom zastupiteľstve.
Jozef Mihál
(Zdroj: SITA)
Mihál je posledným odídencom od Sulíka. Nepáčil sa mu štýl vedenia strany a podľa neho kontroverzná kritika EÚ a utečencov. Dokonca aj chcel kandidovať v rámci SaS proti Sulíkovi, ale neskôr to odvolal. Odišiel a dal sa dokopy s Beblavým, aby založili stranu, o ktorej má byť počuť viac v najbližších týždňoch či mesiacoch.
Odpadlíci sú všade
"Nie je to nový trend, tieto veci sa diali vždy," tvrdí pre Topky analytik Ján Baránek s tým, že aj keď sa to v slovenskej politike môže zdať častý trend, s týmito vecami zápasí zrejme každá krajina.
Martvoň sa zobudil po 17 rokoch
Zároveň nenechal suchú nitku na Martvoňovi. "Zistil, že v Smere sú oligarchovia až po tom, čo sa nedostal na kandidátku a nedostal sa tým pádom do parlamentu. Moja otázka je, či by pán Martvoň takto rozprával, aj keby v tom parlamente bol, lebo v Smere je už 17 rokov," kritizuje Martvoňa Ján Baránek z prieskumnej agentúry Polis.
Ďalší problém má politológ s Martvoňovou nedôveryhodnosťou a pripomína jeho kauzu, keď bonzoval na kolegu poslanca Andreja Kolesíka, na čo ho mali následne vyraziť zo Smeru.
Prečo ho trápia homosexuáli?
Baránek mu tiež vytýka, prečo sa zaujíma o homosexuálov v strane Smer. "Čo je jeho do toho? Čo to má s politikou? Je to úplne choré," kritizuje ho analytik. Aj kvôli týmto dôvodom mu veľké šance na kandidatúru župana nedáva. "Nulové," hovorí a pokračuje, "príde mi to, že sa pán Martvoň chystá do nejakej strany".
