BRATISLAVA - Počet osôb stíhaných pre niektorý z trestných činov korupcie, ale aj počet obžalovaných a odsúdených, v posledných troch rokoch evidentne klesá. V správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) za minulý rok to priznáva špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Správu predstavil dnes poslancom Národnej rady SR v brannobezpečnostnom a ústavnoprávnom výbore, ktorí ju vzali na vedomie. Podľa Kováčikových slov fyzické, ale aj právnické osoby často nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie, čím je odhaľovanie a postihovanie tohto druhu kriminality nepochybne sťažené. Dôvody tejto neochoty vidí dva.
Prvým je preformalizovaný Trestný poriadok, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania "doslova martýrium". Za druhú príčinu označuje ÚŠP tlak zo strany niektorých novinárov, ale aj politikov namierený ÚŠP. "Vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci 'zametá pod stôl'. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v skutočnosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy," zdôraznil Kováčik.
Pre korupčné trestné činy bolo v roku 2016 stíhaných 113 páchateľov, čo bol veľmi podstatný pokles oproti roku 2015, kedy ich bolo 173. V roku 2014 bolo pre korupčné trestné činy stíhaných 209 páchateľov. Obžalovaných bolo 56 osôb (rok 2015 – 60, rok 2014 – sto osôb) a dohoda o vine a treste bola uzavretá s 27 obvinenými (rok 2015 - 85 osôb, 2014 – 73 osôb). Odsúdených bolo vlani 71 ľudí (rok 2015 – 138, rok 2014 – 149).
ÚŠP tvrdí, že k efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej právnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by v tom, že polícia by mala zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by táto osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie.
"Toto opatrenie by mohlo prispieť k tomu, že príslušníci a zamestnanci ozbrojených zborov, ktorí sú náchylní k páchaniu trestnej činnosti, resp. napr. k úmyselnému neplneniu si svojich povinností, by ozbrojené zbory museli opustiť," navrhuje úrad.
Zo správy okrem iného tiež vyplýva, že spolupráca ÚŠP so zložkami polície je korektná. Často však absentuje samostatnosť v postupe a rozhodovaní policajtov a prejavuje sa slabšia orientácia, pokiaľ ide o určenie ďalšieho postupu vyšetrovania a objasnenia skutkového stavu. V niektorých prípadoch sa podľa ÚŠP u policajtov prejavuje laxnosť a očakávanie priamych pokynov prokurátora na vykonanie konkrétnych úkonov s tým, že okrem splnenia pokynov prokurátora ďalšiu vlastnú aktivitu vo veci nevyvíjajú.
