BRATISLAVA - Posunúť RTVS do 21. storočia, posilniť jej verejnoprávnosť a zastabilizovať financie. Aj toto sú vízie pätice kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS, ktorí dnes prvýkrát diskutovali spoločne v priamom prenose televízie TA3 v rámci relácie V politike. Hovorilo sa najmä o verejnoprávnosti, komercii, financovaní a kvalite spravodajstva.
Súčasný šéf RTVS Václav Mika v úvodnom slove vyhlásil, že prvé roky jeho pôsobenia boli najmä o krízovom manažmente, posledné dva roky to už bola práca o rozvoji. "Misia je naplnená len sčasti. Stále sú problémy so športom, ktorý je žiadaný, ale zasahuje do vysielacej štruktúry. Preto mám v projekte tretí kanál," povedal.
Generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník si nemyslí, že motiváciou kandidovať je to, že sa doterajšiemu manažmentu niečo nepodarilo. "Každý z nás má prirodzenú motiváciu, lebo pôsobíme dlhé roky v mediálnom prostredí. Každý má svoju predstavu a do veľkej miery sa prelínajú. Viacerí máme v projekte vytvorenie tretieho kanála, kde bude najmä šport. Má to svoju vnútornú logiku," uviedol.
Zuzana Ťapáková kandiduje, lebo si myslí, že verejnoprávna televízia by si zaslúžila viac verejnoprávnosti. "Päť rokov súčasného vedenia bolo veľmi užitočných. Televízia urobila krok dopredu. Veľká rezerva je ale verejnoprávny obsah, podľa mňa RTVS nespĺňa funkciu národno-kultúrnej inštitúcie a smeruje ku komerčnejším programom. Komercionalizáciu a bulvarizáciu cítiť aj v rámci spravodajstva, a tomu sa treba venovať," odporučila s tým, že šport nepovažuje za najväčší problém, a preto nemá v pláne zaviesť tretí kanál.
Fedor Flašík poukázal na potrebu zadefinovať, čo si predstavujeme pod verejnoprávnosťou. "Ja dúfam, že vznikne verejná diskusia a povieme, že verejnoprávna inštitúcia má nezastupiteľné miesto v spoločnosti. Keď si to zadefinujeme, môžme to objektívne naceniť a vyhneme sa debatám, koľko má mať RTVS peňazí," vyhlásil a doplnil, že keď má štát financie na národné hokejové a futbalové štadióny, tak verejnoprávna inštitúcia je rovnako dôležitá. "Musia sa nájsť peniaze na vybudovanie modernej inštitúcie 21. storočia," apeloval.
Michal Ruttkay kandiduje, keďže si uvedomil, že v RTVS neprebieha zmena z hľadiska evolučného vývoja. "Zmena, ktorá premení médium z lineárneho na rastúce. Každý deň prichádzajú nové technológie a my na to nereagujeme. Televízia pritom očakáva revolúciu," podotkol. Verejnoprávnosť prirovnal Ruttkay k Yetimu. "Nikto to nevie zadefinovať. To nie je o tom, či viac alebo menej verejnoprávnosti, ale treba sa vrátiť k divákovi. Verejnoprávnosť musí byť doručovaná všetkým platiteľom koncesií a my im to nedoručujeme," podčiarkol.
Na margo komercie Mika odmietol, že by RTVS viedol týmto smerom. "Ak je nárast sledovanosti RTVS dvojnásobný a narastá aj dôveryhodnosť, tak je to jasné. Ja to beriem ako bernú mincu. Vyrábame päťnásobok programov pre deti, natočilo sa viac seriálov aj filmov, to všetko beriem ako bernú mincu," argumentoval.
Podľa Ťapákovej to však nie je len o číslach. "Je nesporné, že sa čísla zdvihli. Ale vidím problém v tom, čím sa zdvihli. A to tým, že sa začali vysielať komerčnejšie projekty. Dá sa teda uviesť komerčný produkt a čísla pôjdu hore. Je to však aj otázka trpezlivosti. Nie je to o tom, aby sa rýchlo dvihla sledovanosť," myslí si.
Podľa Rezníka prvý šéf BBC zadefinoval verejnoprávne vysielanie ako vysielanie pre verejnosť, financované verejnosťou a kontrolované verejnosťou. "Tie čísla sú také, aké sú. V roku 2010 ale boli približne podobné ako teraz. Vtedy sa kričalo 'ukrižujte', teraz sa kričí 'hosana'. Podstatné ale je, aby sme nešli s bubnom na zajace. Technologicky sa neposúvame revolučne. Otázka je, ako na to zareagujeme. Vízia pre roky 2017 až 2022 musí obsahovať aj tieto záležitosti," odkázal.
Ruttkay sa domnieva, že čísla sledovanosti sú síce ukazovateľom, ale primárne sú mediálnou menou na predaj reklamného času. "Dôveryhodnosť nám nemeria úplne všetko. Treba sa pozrieť na to, ako počas piatich rokov zabezpečiť, aby táto televízia prežila. Treba pripojiť mladých ľudí k televízii," konštatoval.
Podľa Flašíka, keď divák pred televízorom prepína, ani si neuvedomuje, že je vo verejnoprávnom priestore. "Lebo sme ho to ešte nenaučili. Nevie, čo má očakávať od verejnoprávnosti a od komercie. Komerčné obsahy do RTVS zrejme nepatria. Ale RTVS musí aj zabávať, nielen vzdelávať," povedal.
V súvislosti s financovaním Mika zopakoval, že koncesionárske poplatky neboli zvyšované 12 rokov a je tu preto istý mandát o tom hovoriť. "ČT má štvornásobok zdrojov, chlieb na Slovensku a v Českej republike ale stojí zhruba rovnako. Ja pripúšťam akúkoľvek zmenu financovania okrem navýšenia reklamy. Hovorím teda o kombinácii koncesií, vlastných príjmov a zmluvy so štátom," vysvetlil.
Podobne to v otázke hybridného financovania vidí aj Rezník. "V tom sa zhodneme. Pravdepodobne sa príjmy televízie ešte istý čas budú navyšovať cez zmluvu so štátom. V koncesiách vidím zmysel napriek tomu, že pre istú časť populácie je to záťaž. Ale vytvára to vzťah k tomu médiu," poznamenal.
Ťapáková považuje súčasné nastavenie za reálne. "Nie som za zvyšovanie koncesionárskych poplatkov minimálne v najbližších rokoch. Spustiť nový kanál nie je jednoduché, stojí to financie a tie treba niekde zobrať. Rozhlas bol poddimenzovaný a treba sa vrátiť k prerozdeleniu, ktoré mu prináleží zo zákona," odporučila. Problém v kombinácii peňazí od štátu a koncesionárskych poplatkov nevidí ani Flašík. Ruttkay vyhlásil, že výška koncesií je politickým rozhodnutím, "ktoré veľmi neovplyvníme". "Systém je dnes nastavený veľmi slušne," uviedol.
Kandidáti sa nevyhli ani téme spravodajstva. "Politici chcú mať verejnoprávne médium bližšie k sebe, je to tak všade vo svete. Za posledné roky nás kritizovala každá politická strana. A ak je RTVS kritizovaná skoro každou stranou, tak to má byť. Spravodajstvo má tri atribúty - nestrannosť, nezaujatosť a nezávislosť," povedal Mika.
Ruttkayovi prekáža, že sa zo spravodajstva RTVS vytratili "šedivé hlavy". "Kariéra by sa mala v RTVS ukončovať, nie začínať. Stratila sa skúsenosť a viacnázorovosť. Myslím si, že spravodajstvo je nezávislé, ale či je také, ako má byť, to je otázka," poznamenal.
Flašík otázku nezávislosti spravodajstva RTVS nepovažuje až za taký problém, ako jeho obsah. "Ide o to, aby spravodajstvo, ktoré vidíme 30 minút, pokračovalo ďalej v rámci publicistiky. To chce ale viac ľudí, aby pracovali na závažnej téme. Samozrejme, že to niečo stojí. Ale ja v RTVS necítim nič negatívne zo strany nezávislosti," uistil.
Rezník tvrdí, že k nezávislosti spravodajstva vždy boli, sú a budú pripomienky politikov. "Súčasné spravodajstvo ako keby bolo generačne uzavreté. To, že tam nie sú vyvážené tri generácie, tak s tým by sa mala RTVS do budúcna popasovať. Ak by tam boli aj seniori, mali by skeptickejší odstup," odhadol.
To, že sa k spravodajstvu vyjadrujú aj politici, je podľa Ťapákovej ich vec. "Ale politici si uvedomujú, že zásahy do vysielania nemôžu byť. Ukazuje sa, že nezávislosť spravodajstva sa dá udržať. Ale podľa mňa by mohlo byť objektívnejšie, pluralitnejšie a viac narábať s overiteľnými zdrojmi," dodala.
