BRATISLAVA - Koniec kotlebovcov? Generálna prokuratúra podala návrh na zrušenie Kotlebovej strany! Rozhodovať o tom bude Najvyšší súd. Čo by sa stalo s Kotlebovými poslancami, keby súd nariadi stranu zrušiť?
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal Najvyššiemu súdu (NS) návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Súd túto informáciu potvrdil. "Potvrdzujeme, že včera 24. mája 2017 napadla na správne kolégium vec (Generálna prokuratúra SR c/a Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko o rozpustenie politickej strany)," informoval hovorca NS.
Prokuratúra odôvodňuje podanie týmito slovami: "Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy. Podľa názoru prokuratúry, cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike."
Vyše 170 sťažností
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky týmto uzavrela prešetrovanie vo veci vyše 170 evidovaných podaní s požiadavkou podať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.
Hovorca Najvyššieho súdu SR Boris Urbančík potvrdil, že vec je už na správnom kolégiu súdu. Ide o prípad Generálna prokuratúra SR verzus Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, návrh sa týka rozpustenia politickej strany, upresnil hovorca.
ĽSNS sa zatiaľ k iniciatíve prokurátora J. Čižnára nevyjadruje. V stanovisku, ktoré poskytli agentúre SITA ho označili za „politického" prokurátora. Akonáhle budeme mať bližšie informácie, tak k situácii vydáme stanovisko, dodal podpredseda Milan Uhrík.
V parlamente by zostali
Prípadné zrušenie politickej strany Mariana Kotlebu ĽSNS by v Národnej rade SR nespôsobilo takmer žiadne zmeny. Tvrdí to zapisovateľka Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eva Chmelová s odvolaním sa na volebné zákony. Kotlebovci by teda v parlamente bez strany zostali do konca volebného obdobia. Ak by však niektorý z nich po zrušení strany prišiel z rôznych dôvodov o mandát, nikto by ho nenahradil. "Zákon hovorí, že ak je strana zrušená, tak nenastupuje náhradník," uviedla Chmelová.
Ústavní právnici tiež tvrdia, že kotlebovci by po zrušení ich strany, zostali v parlamente. "Nikto nemôže nikoho vyhodiť z parlamentu," povedal Eduard Bárány. Zdôraznil, že k zrušeniu parlamentnej strany ešte nedošlo, ide teda len o hypotetickú otázku. Podobný názor má aj Jozef Vozár, ktorý si tiež myslí, že nemožno poslancovi zobrať mandát a tak by kotlebovci v parlamente dokončili volebné obdobie. Keďže by prišli o stranu, za túto by už kandidovať v ďalších voľbách nemohli.
Po zrušení zanikne aj ich poslanecký klub
Ak dôjde k rozpusteniu politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), poslanci za túto stranu budú môcť naďalej vykonávať svoj mandát v parlamente. Uviedol predseda parlamentného mandátového a imunitného výboru za Smer-SD Richard Raši. „Pokiaľ Generálna prokuratúra dá podnet na zrušenie politickej strany, musí o tomto podnete rozhodnúť Najvyšší súd SR, ak ten povie áno, rozpúšťa sa strana, v tomto prípade ĽSNS, môže sa proti rozhodnutiu ešte odvolať," vysvetlil s tým, že následne prípad prechádza na Ústavný súd SR.
V parlamente ako nezaradení
„Ak by ústavný súd zrušenie potvrdil, došlo by k zániku strany. Potom zaniká poslanecký klub ĽSNS, ale poslanci zostávajú v parlamente ako nezaradení," priblížil Raši, podľa ktorého si zároveň môžu vytvoriť poslanecký klub s iným názvom, keďže ich je 14, teda dostatok na to, aby mohli mať v založený poslanecký klub.
V histórii Slovenska sa to ešte nestalo
Dodal, že výnimka je, ak by niektorý z poslancov stratil z nejakého dôvodu mandát. „Uvoľnený mandát sa už neobsadzuje ďalším poslancom za danú stranu, ktorý by mal nasledovať, ako to býva bežne, pretože strana bola rozpustená," povedal. V takom prípade by v pléne parlamentu nesedelo 150 poslancov, ale o jedného poslanca, ktorý stratil mandát, menej. Ako poznamenal, podobná situácia, že by bola parlamentná strana rozpustená, sa v histórií Slovenska doposiaľ neudiala.
Rozpustenie ĽSNS môže strane priniesť nárast preferencií
Návrh generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára na Najvyšší súd na rozpustenie Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Mariana Kotlebu môže strane priniesť nárast preferencií. Uviedol to politický analytik Ján Baránek. Ako zároveň dodal, nevie si predstaviť, ako bude vyzerať dokazovanie, že strana sa snaží o rozklad demokratického zriadenia. To bude podľa neho veľmi zložité na dokázanie.
Baránek uviedol, že v celom prípade hrozí, že v záujme záchrany demokracie prijmeme nedemokratické opatrenia, čo je cesta do pekla. Celý postup je podľa neho zle nastavený. Problém sa podľa Baránka má riešiť tým, že ĽS NS zoberú agendu, a nie legitimitu, keďže strana je legitímne zvolená. K tejto agende patrí riešenie korupcie, ochrana národných záujmov či riešenie rómskeho problému. Ako uviedol, tu je priestor pre koalíciu, ktorá však musí problémy riešiť pragmaticky. Rozpustenie strany by podľa Baránka nič nevyriešilo. Predstavitelia strany si totiž môžu kúpiť inú stranu, dajú jej iný názov a tá strana začne s vyššími preferenciami, ako majú dnes.
Čižnárov návrh vyvolá diskusiu
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská tvrdí, že súdy musia konať podľa práva. "Či je jeho návrh vhodný, strategický, či Kotlebovcom pomôže alebo uškodí. Takejto diskusii sa nedá vyhnúť. Tento typ politických úvah ale nemôže byť motívom pre konania súdu a ani generálneho prokurátora. Súd v konečnom dôsledku musí rozhodnúť len na základe práva a takto to má v demokratickej spoločnosti byť. Keď raz nejaká právna úprava platí, tak sa má aj uplatňovať," napísala na Facebooku.
Zrušenie podával aj Trnka, proti pospolitosti
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka podal po preskúmaní podnetu 31. októbra 2005 na Najvyšší súd návrh na rozpustenie strany Slovenská pospolitosť – Národná strana. Najvyšší súd 1. marca 2006 rozsudkom tomuto návrhu vyhovel a politickú stranu rozpustil.
Strana pokračovala v činnosti ako občianske združenie s názvom Slovenská pospolitosť. To v novembri 2008 rozpustilo ministerstvo vnútra. Najvyšší súd toto rozhodnutie 1. júla 2009 zrušil. Pravicoví extrémisti pred parlamentnými voľbami v roku 2010 ovládli Stranu priateľov vína, ktorú neskôr premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Mizíkov status
Problémom za svoje vyjadrenia čelili viacerí členovia strany. Obvinený bol Stanislav Mizík za status na Facebooku, v ktorom sa nelichotivo vyjadril na adresu židov. Polícia ho obvinila z trestných činov súvisiacich s extrémizmom - prečinu výroby extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národu, rasy a presvedčenia.
Problémy má aj ďalší poslanec parlamentu Milan Mazurek. Polícia ho stíha pre výrokmi na adresu Rómov počas minuloročného rozhovoru pre žilinské rádio Frontinus, kde sa vyjadroval proti rómskemu etniku a imigrantom, Arabom a islamu.
Mazurek je známy aj agresívnym správaním. „Preslávil" sa najmä počas pochodu extrémistov Bratislave, keď vulgárne kričal a nadával na moslimskú rodinu s malým dieťaťom. Polícia ho vyšetrovala aj v súvislosti s výrokmi o holokauste, ktoré prirovnal k rozprávke. Vtedy na Facebooku napísal, že smrť 6 miliónov Židov sú "lži a rozprávka". Stíhať ho odmietli.