BRATISLAVA - Slovenský hokej na tom nebol azda nikdy horšie ako práve teraz. Hokejistom hrozilo vypadnutie z elitnej skupiny tímov do nižšej kategórie. Čo je však ešte horšie, vyhliadky do budúcnosti sú mizerné. Čo na výkony reprezentantov hovoria poslanci parlamentu? A čo by s týmto katastrofálnym stavom robili? Poslanci hovoria aj o radikálnych krokoch. Škrty, nové ministerstvo, viac rekreácie a mediálna podpora. Presadí niečo z toho štát?
Poslancov výboru pre vzdelávanie, vedu a šport sme sa pýtali tri otázky.
1. Čo si myslíte o výkonoch našich reprezentantov na prebiehajúcom šampionáte?
2. Kto je podľá Vás zodpovedný za dlhodobý prepad výkonnosti slovenského hokeja?
3. Aké konkrétne kroky by ste spravili na zlepšenie tohto neblahého stavu?
Dušan Galis (Smer)
1. Sledujem každý rok. Myslím si, že je to odraz našej ligy. Zo slávy sa žiť nedá a hody nebývajú každý rok.
2. Všetci ľudia, ktorí robia hokej. Začína to u mladých, to platí aj o iných športoch, potom u seniorov a hlavne veľkú zodpovednosť nesú aj tí, ktorí nechceli prísť. Nebolo to od nich férové. Okrem Zdena Cháru a Mariana Hossu, tí majú niečo odrobené, môžu byť unavení, ale naši mladí... Ovečkin hrá večer za klub a na druhý deň je ochotný hrať za Rusko a naši sú unavení. No chudáci. Hrdosť reprezentovať Slovensko sa stratila. Keď hrali hymnu a videl som ľudí za sebou, behali mi zimomriavky po chrbte. Za reprezentáciu aj zadarmo treba hrať, to bolo pre mňa niečo neuveriteľné. U našich takzvaných hviezd z NHL sa stratila, reprezentáciu nevnímajú tak, ako napríklad Golonka, Nedomanský, Dzurilla, Vinco Lukáč, Liba. Už to nie je také, aké to bolo. Ja keď som hrával a videl som hráčov ako Popluhár, Jokl alebo Adamec, tak som stál v pozore. Dnes tí chlapci ani nepozdravia takýchto hráčov.
3. V prvom rade by som si našiel tím ľudí a urobili sme nejaký systém. Pod väčším drobnohľadom by mali byť hráči v reprezentácii, nie len tréningovým, ale aj lekárskym. Mali by sa tiež stretávať raz za čas, pretože zložiť mužstvo pred majstrovstvami a potom ísť hrať....môžete mať dobrých hráčov, ale nemusíte mať mužstvo. Môžete mať dobré mužstvo, ale nemusíte mať dobrých hráčov. Tiež by som rád videl v televízii debatu štyroch či piatich hokejových odborníkov ako počúvať jedného futbalového, ktorý rozpráva o hokeji. To sú debaty, ktoré by priniesli niečo nové. Treba si povedať priamo do očí, nielen chváliť sa, akí sme dobrí. Aj v televízii by som rád videl najprv výsledky našej ligy, nie NHL. To je slovenská televízia, až na záver zahraničné. Ukazujeme niečo, čo nie je naše.
Branislav Gröhling (SaS)
1. Netreba sa veľmi čudovať, lebo sú reálnym odzrkadlením toho, na čo tento tím má alebo lepšie povedané, nemá. Ak sa zachránime, bude to úspech, aj keď niekedy treba až pád na absolútne dno, aby sa niečo začalo robiť inak.
2. Za dlhodobý prepad hokeja výkonnosti slovenského hokeja sú zodpovední tí, ktorí slovenský hokej dlhodobo riadili. A samozrejme, aj štát. V rokoch 2000, 2002 a 2003 sme získali tri medaily, ešte aj v roku 2004 sme hrali o medaily. Z úspechu sme nič nevyťažili.
3. Odpoveď je jednoduchá, ale vyžaduje si veľa práce. Pracovať systematicky s mládežou a vychovávať hráčov, ktorí budú v budúcnosti radi reprezentovať Slovensko a nezabudli na to, kde vyrastali. Je to beh na dlhé trate, ale výsledok na súčasných MS azda primäje kompetentných spoločne si sadnúť a konečne konať. O dva roky hostíme majstrovstvá sveta a dovtedy sa musíme pokúsiť urobiť, čo sa dá, aby sme boli dôstojným hostiteľom nielen z organizačnej, ale aj z výsledkovej stránky.
Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA)
1. Našim reprezentantom som držala palce, takže asi ako všetci ľudia na Slovensku s výsledkom nie som spokojná. Taktiku či zloženie tímu si netrúfam hodnotiť, naši chlapci sa snažili, ale na súperov to nestačilo.
2. Vláda dlhodobo zlyháva v podpore práce s mládežou, bez toho sa nepohne hokej, ani žiadny iný šport. Štát zbytočne dáva desiatky miliónov eur na predražené štadióny, keď hlavne v chudobnejších regiónoch nemajú za čo zaplatiť trénera pre mladých hokejistov či futbalistov, o iných športoch nehovoriac. Na zlom stave sa určite podpisujú aj niektorí majitelia klubov a funkcionári, v posledných rokoch bolo v našom hokeji zbytočne veľa sporov. Na športe sa však odráža aj celková atmosféra v spoločnosti, často aj vďaka zlyhávajúcemu štátu vidíme u nečestných ľudí ľahké a rýchle zisky, korupciu, známosti. Niektorí mladí neveria v spravodlivosť, vo vlastné sily, a preto ani nevidia dôvod drieť celé roky na ihrisku a snažiť sa niečo dokázať. To musíme zmeniť.
3. Systém starostlivosti o športovanie mládeže mal na Slovensku v rámci bývalého Československa veľmi vysokú úroveň, porovnateľnú s najvyspelejšími štátmi v Európe a vo svete. Mali by sme nadviazať na túto tradíciu. Ako základnú vec by sme mali zmodernizovať školské telocvične a ihriská, ktoré by mali fungovať celý deň, aj po vyučovaní. Zároveň musíme zvýšiť financovanie pre sieť trénerov, podporovať športovú prípravu detí a mládeže v školách, organizovať inšpirujúce a talenty vyhľadávajúce športové súťaže v školách, medzi školami až po celoštátnu úroveň. Okrem podpory športu na školách a talentov musí existovať aj sieť miestnych klubov, stredísk, spolkov a dostatok menších športovísk pre záujmové a voľnočasové aktivity. Opatrenia v tomto duchu sme mali aj v našom volebnom programe. Investície do rozvoja športových aktivít sa štátu mnohonásobne vrátia, pretože zanedbanie športu a rekreačných možností na športovanie vedie k nezdravému životu, chorobám (ako napríklad obezita), stresu a zhoršeniu celkovej kvality života.
Vladimír Petrák (Smer)
1. Toto je jeden z najslabších výkonov slovenského reprezentačného mužstva za posledné dlhé obdobie.
2. Slovenský zväz ľadového hokeja je strešný orgán, ktorý musí vytvoriť podmienky na to, aby reprezentácia bola zostavená tak, aby dôstojne reprezentovala Slovenskú republiku. Národná rada v podobe zákona o športe vytvorila dostatočné podmienky na to, aby sa hokej na Slovensku mohol rozvíjať. Je jasné, že výsledky sa nemôžu prejaviť okamžite, ale toto, čo sa deje teraz, je trend presne opačným smerom, akým vytvárame podmienky.
3. Nechcem vstupovať do sveodmia predstaviteľom SZĽH. To si musia usporiadať sami. Keď pôjde vývoj týmto smerom, ako ide, tak možno Národná rada by mala pristúpiť k prehodnoteniu finančných príspevkov, ktoré idú na ľadový hokej.
Ľudovít Goga (Sme rodina)
1. Výkony našich reprezentantov sú žiaľ slabé, čomu zodpovedajú aj dosiahnuté výsledky. V konfrontácii so svetovou špičkou zaostávame vo všetkých herných činnostiach, práca na puku v rýchlosti je pre nás neznámym pojmom.
2. Zodpovedný je SZĽH, ktorý absolútne nezvládol prácu s mládežou, je nutné vyhodnotiť súčasnú štruktúru mládežníckych súťaží, ale čo je snáď najdôležitejšie, pritiahnúť k mládeži vysokomotivovaných trénerov, ktorí budú za svoju prácu aj primerane ohodnotení.
3. Zaoberal by som sa myšlienkou vytvorenia samostatného ministerstva športu a cestovného ruchu, ako transparentného orgánu pre rozvoj výkonostného a vrcholového športu, s maximálnou starostlivosťou o reprezentantov na všetkých úrovniach.
Martin Poliačik (SaS)
1. Ako fanúšika ma to samozrejme neteší. Tohotoročný tím zjavne na túto kvalitu turnaja nedosiahne.
2. Veľkú mieru zodpovednosti určite nesie SZĽH. Príliš sa vyčerpáva riešením vlastných vnútorných sporov, to potom kazí vzťahy a na repre sa to zákonite odrazí. Veľmi som držal palce parte okolo Richarda Lintnera, ktorí mohli priniesť novú kultúru. Bohužiaľ, nedostali moznosť.
3. Z pozície štátu je potrebné v prvom rade riešiť šport a pohyb detí a mládeže a rozpohybovať celú populáciu. Vrcholový šport by mal fungovať čo najviac nezávisle. Počul som o prostrediach, ktoré sa výrazne ozdravili, keď sa zbavili eštébackych hajzlíkov, čo z nich len sali peniaze. Ale o hokeji na Slovensku neviem dosť na to, aby som taký recept mohol odporučiť.
Miroslav Sopko (OĽaNO)
1. Výkony nášho reprezentačného mužstva na tohtoročnom šampionáte podľa môjho názoru odzrkadľujú aktuálnu výkonnostnú úroveň nášho hokeja v medzinárodnom meradle. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, že naši najlepší hokejisti najmä zo zámoria na tomto šampionáte neštartujú.
Dôvody prečo tomu tak je si ja nedovolím hodnotiť, avšak absencia týchto hráčov len potvrdzuje fakt, že naša hokejová základňa je veľmi úzka. Čo si máme myslieť o príprave tímu na šampionát, keď po zápase s Dánsko sa dozvedáme, že hráči vôbec netrénovali napr. nájazdy? Je to výsledok dlhodobého zanedbania najmä práce s mládežou, z ktorej priamo vyplýva následná povrchnosť v príprave a len hraná profesionalita.
2. V tomto prípade nemožno hodiť vinu na jednotlivca, či na jeden jediný subjekt, tých dôvodov, prečo tomu tak je je viacero. Zodpovedný je štát, teda všetky vlády, ktoré sa tu postupne striedali, pretože v tejto krajine sa dlhodobo neinvestuje do mládeže a teda do novej generácie.
Politici nie sú schopní prijímať riešenia tzv. na dlhé trate, pretože sa boja, že si zásluhy pripíše niekto iný. Podiel viny nesie aj hokejový zväz, ktorý by mal koordinovať všetky kroky v rámci tohto športu a mal by reagovať na nové potreby a trendy, ktoré so sebou prináša neustály vývoj v tomto športe. A napokon vinu nesú aj tréneri, ktorí síce často pracujú v ťažkých podmienkach avšak mnohí z nich nie sú schopní naďalej sa vzdelávať a zapájať do svojej práce nové inovatívne prvky, ktoré by reagovali na súčasné potreby v tomto športe.
3. Myslím, že tu nepomôžu iba s konštatovania typu, že treba vrátiť Slovan do Extraligy a podobne. Samozrejme, bez peňazí sa pohnúť nedá, chýba nám infraštruktúra, deti nemajú kde trénovať, naše štadióny majú doslova nabité harmonogramy tréningov. Mali by sme si uvedomiť, že investície do mládeže sa nám síce nevrátia hneď, ale vrátia sa. Sú naša budúcnosť a to nielen v hokeji. Určite by som nabádal k väčšej potrebe zapájať do výchovy mládeže nové prvky. Napr. vo Fínsku funguje doslova výskumný tím, ktorí sa venuje štúdiu a aplikácii nových techník korčuľovania, alebo taktiež zapájanie psychológie pri výchove nádejných športovcov, najmä hokejových brankárov a výsledky sú v tomto prípade tituly majstrov sveta v kategóriách do 18 a 20 rokov a množstvo talentovaných mladých hráčov v NHL. A napokon mi nedá nespomenúť, že potrebné je aj personálne prekopať pomery vo vedení nášho hokeja. Máme množstvo osobností, ktoré v tomto športe niečo doma i vo svete dokázali a práve ich skúsenosti by sme mali využiť a nie im hádzať polená pod nohy.
Prvým krokom ale musí byť, že si tieto problémy konečne priznáme, prestaneme sa navzájom len obviňovať a začneme konečne budovať širšiu hráčsku základňu tohto kolektívneho športu. Nielen preto, aby sme vedeli postaviť 20 najlepších hráčov. Ale najmä preto, že aj tento šport nám môže vyhrať zápas o dušu našich mladých ľudí.
