BRATISLAVA - Po jarných mrazom sa môže zdať, že si záhradkári konečne vydýchnu a začnú sa naplno venovať kvetom, rastlinkám, či úrode. Nie je to celkom tak. Každoročne najmä v týchto mesiacoch musia bojovať s rôznymi škodcami. V ostatných rokoch sa u nás udomácnila ázijská húsenica, ktorá vie narobiť poriadnu paseku a záhradkárom spôsobiť hlboké vrásky.
Je ozdobou aj vašej záhrady známy buxus či krušpán? Vždyzelený ker sa vyskytuje aj v mestských parkoch a oddychových zónach. Záhradkári ale v ostatných rokoch zaznamenali jeho enormný úhyn. "Dôvodom, prečo kríky krušpánu hynú, je ázijská vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis). Húsenice tohto motýľa sa vo svojej domovine živia okrem rôznych druhov krušpánu aj viacerými druhmi cezmín a bršlenov," vysvetlil Tomáš Čejka zo Slovenskej akadémie vied.
Vyslovil obavy biológov, ktorí poukazujú na to, že časom potvorka objaví aj naše domáce druhy týchto rastlín a začne ich vo veľkom likvidovať. "Húsenice a motýľ Vijačka krušpánová je motýľ pekný a elegantný, ale okrem prírodovedcov to ocení asi málokto," vtipne okomentoval problematiku odborník a doplnil: "Húsenice vijačky majú nevídaný apetít, keďže v priebehu niekoľkých dní dokážu skonzumovať listy na celej rastline. Takto napadnutý krušpán, ak nemá ideálne rastové podmienky, sa už väčšinou nespamätá a hynie."
V napadnutom krušpáne sú húsenice, ale aj imága, teda dospelé motýle. Čejka upozornil, že húseniciam jedovaté lístky krušpánu neprekážajú. Majú totiž vyvinutý špeciálny chemický mechanizmus, pomocou ktorého jed dokážu zneškodniť. V sieti jemných pavučinových vláken - zámotkoch dokážu prežívať aj niekoľko generácií húseníc po sebe.
Škodci z Ázie
"Domovinou tohto motýľa je východná Ázia, teda Čína, India, Kórea, východná časť Ruska a Japonsko. V Európe sa vijačka krušpánová po prvý raz objavila v roku 2006," ozrejmil Čejka s tým, že prvou európskou krajinou bolo s najväčšou pravdepodobnosťou južné Nemecko, kam sa dostala pravdepodobne s importom krušpánových semenáčikov z Ázie. Odtiaľto sa pomerne rýchlo, už v roku 2011 cez Rakúsko prepravila aj na Slovensko. "Zatiaľ sa jej výskyt u nás sústreďuje do okolia Bratislavy, ale je takmer isté, že jej invázia bude pokračovať aj do iných častí republiky," vystríhal odborník.
Prečítajte si aj:
Invázia slizniakov v slovenských záhradách: Odborník radí, platí na nich jedine toto
Zima týchto škodcov nevyhubí
Vyzerá to tak, že motýľ je dostatočne otužilý na to, aby prežil naše zimy. "V strednej Európe dokáže vijačka v dobrých podmienkach vyprodukovať až 2-3 generácie následníkov, čo znamená, že húsenice s chuťou likvidujú rastliny po väčšinu ich vegetačného obdobia," povedal Čejka.
Účinné prípravky
Na krušpán útočí okrem vijačky v našich podmienkach aj méra krušpánová či byľomor krušpánový. V súčasnosti sú proti vijačke účinné, bohužiaľ, len chemické postreky. "Najšetrnejším je pravdepodobne selektívny prípravok Dimilin 48 SC, ktorý usmrcuje húsenice ako požerový jed. Funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a čo je dôležité, ani na predátorov hmyzu, ako sú napr. bystruškovité chrobáky," vysvetlil odborník.
Účinné sú podľa neho napríklad aj insekticídy Karate Zeon 5 CS a Steward. "Dôležité je postreky aplikovať okamžite, keď sa objavia škodce. Priveľmi napadnutý krušpán je už totiž natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa nedá zabrániť," upozornil Čejka.
