BRATISLAVA - Parlament dnes schválil ostro sledovanú novelu Zákonníka práce, ktorá má posilniť práva zamestnancov. Jeden z najviac diskutovaných návrhov prvého roku vládnutia vládnej koalície presadil ľavicový Smer-SD premiéra Roberta Fica.
Poslanci ho však nakoniec zmiernili viacerými pozmeňovacími návrhmi. Ak novelu podpíše aj prezident, bude platiť od septembra.
Novela napríklad obmedzí takzvané reťazenia pracovných zmlúv, teda opakované uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú. Podniky budú musieť preplácať zamestnancom voľno na výkon funkcie odborára alebo člena zamestnaneckej rady. Zamestnanec bude môcť okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, keď mu zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady.
Zdravotníkom novela síce predĺžila týždenný pracovný čas až do 56 hodín oproti súčasnému maximu 48 hodín, do pracovného času sa im však bude po novom započítavať aj pohotovosť, počas ktorej nepracujú.
"Vyjadrujem absolútnu spokojnosť, pretože konečne máme na Slovensku opäť štandardný európsky zákonník práce, ktorý zodpovedá predstavám modernej Európskej únie (EÚ) a nie nejakému liberalizmu," povedal krátko po schválení novely v pléne Fico. Vládna koalícia dokázala presadiť všetky veci, ktoré potrebovala, dodal.
Naopak zástupcovia podnikateľov a opozícia dlhodobo s väčšinou zmien nesúhlasili. "Táto novela je krokom k horšiemu. Vláda pokazila Zákonník práce, ale zase treba povedať, že nie až tak dramaticky, ako sa zastrájala," komentoval konečnú podobu novely predseda opozičnej SDKÚ-DS a expremiér Dzurinda.
Niektoré zmeny, ktoré vyplynuli až z pozmeňujúcich návrhov poslancov menších vládnych strán ĽS-HZDS a SNS, oproti pôvodnému návrhu zohľadnili aj požiadavky podnikov. Odborári napríklad budú môcť vstúpiť na pracovisko len po dohode so zamestnávateľom. Ostane tiež možnosť nadčasov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce najmä v automobilovom, strojárskom a ťažobnom priemysle tak, aby bola zaistená plynulosť a bezpečnosť výroby. Podniky tiež budú môcť siahnuť pracovníkovi na jeden mesačný plat v prípade, ak vo výpovednej lehote prestane pracovať pre firmu.
Za návrh novely, ktorý predložila ministerka práce Viera Tomanová, hlasovalo 83 poslancov z celkovo 144 prítomných. 61 poslancov bolo proti. Materiál nepodporila opozícia, ktorá sa do neho neúspešne pokúsila presadiť viacero pozmeňujúcich návrhov.
Najväčšie spory pri príprave novely vyvolával zámer obmedziť najímanie živnostníkov na práce, ktoré môžu vykonávať zamestnanci v bežnom pracovnom pomere. Ministerka Tomanová po odklepnutí materiálu v parlamente pripustila, že takéto obmedzenie sa bude môcť naďalej obchádzať. "Je to kompromis medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov," poznamenala.
Súčasnú úpravu zákonníka prijala ešte bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Zástupcovia pravicových opozičných strán zmeny navrhnuté koalíciou v pléne ostro kritizovali, vládne strany ich však v parlamente presadili vďaka pohodlnej väčšine.
Premiér Fico označil ešte skôr novelu Zákonníka práce za zákon roka. Iniciatívu kabinetu privítali odborári, ktorí s najsilnejšou vládnou stranou Smer-SD uzatvorili dohodu o spolupráci ešte pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. O návrhu novely viackrát rokovali zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov a vlády, na rokovanie kabinetu sa však dostala s viacerými rozpornými stanoviskami.
Novela napríklad obmedzí takzvané reťazenia pracovných zmlúv, teda opakované uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú. Podniky budú musieť preplácať zamestnancom voľno na výkon funkcie odborára alebo člena zamestnaneckej rady. Zamestnanec bude môcť okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, keď mu zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady.
Zdravotníkom novela síce predĺžila týždenný pracovný čas až do 56 hodín oproti súčasnému maximu 48 hodín, do pracovného času sa im však bude po novom započítavať aj pohotovosť, počas ktorej nepracujú.
"Vyjadrujem absolútnu spokojnosť, pretože konečne máme na Slovensku opäť štandardný európsky zákonník práce, ktorý zodpovedá predstavám modernej Európskej únie (EÚ) a nie nejakému liberalizmu," povedal krátko po schválení novely v pléne Fico. Vládna koalícia dokázala presadiť všetky veci, ktoré potrebovala, dodal.
Naopak zástupcovia podnikateľov a opozícia dlhodobo s väčšinou zmien nesúhlasili. "Táto novela je krokom k horšiemu. Vláda pokazila Zákonník práce, ale zase treba povedať, že nie až tak dramaticky, ako sa zastrájala," komentoval konečnú podobu novely predseda opozičnej SDKÚ-DS a expremiér Dzurinda.
Niektoré zmeny, ktoré vyplynuli až z pozmeňujúcich návrhov poslancov menších vládnych strán ĽS-HZDS a SNS, oproti pôvodnému návrhu zohľadnili aj požiadavky podnikov. Odborári napríklad budú môcť vstúpiť na pracovisko len po dohode so zamestnávateľom. Ostane tiež možnosť nadčasov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce najmä v automobilovom, strojárskom a ťažobnom priemysle tak, aby bola zaistená plynulosť a bezpečnosť výroby. Podniky tiež budú môcť siahnuť pracovníkovi na jeden mesačný plat v prípade, ak vo výpovednej lehote prestane pracovať pre firmu.
Za návrh novely, ktorý predložila ministerka práce Viera Tomanová, hlasovalo 83 poslancov z celkovo 144 prítomných. 61 poslancov bolo proti. Materiál nepodporila opozícia, ktorá sa do neho neúspešne pokúsila presadiť viacero pozmeňujúcich návrhov.
Najväčšie spory pri príprave novely vyvolával zámer obmedziť najímanie živnostníkov na práce, ktoré môžu vykonávať zamestnanci v bežnom pracovnom pomere. Ministerka Tomanová po odklepnutí materiálu v parlamente pripustila, že takéto obmedzenie sa bude môcť naďalej obchádzať. "Je to kompromis medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov," poznamenala.
Súčasnú úpravu zákonníka prijala ešte bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Zástupcovia pravicových opozičných strán zmeny navrhnuté koalíciou v pléne ostro kritizovali, vládne strany ich však v parlamente presadili vďaka pohodlnej väčšine.
Premiér Fico označil ešte skôr novelu Zákonníka práce za zákon roka. Iniciatívu kabinetu privítali odborári, ktorí s najsilnejšou vládnou stranou Smer-SD uzatvorili dohodu o spolupráci ešte pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. O návrhu novely viackrát rokovali zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov a vlády, na rokovanie kabinetu sa však dostala s viacerými rozpornými stanoviskami.
