BRATISLAVA/JAROVNICE - Nie je to prvýkrát, čo sa arabská televízia Al Jazeera zaujímala o život Rómov na Slovensku. Už pred dvomi rokmi priniesla reportáž z osady na východe, ktorej obyvatelia podľa nej čelia rasizmu, diskriminácii a násiliu zameranom na "cigánov". Tentokrát jej novinár zavítal do Jarovníc a na košické sídlisko Luník IX. V titulku nového článku sa píše o segregácii a chudobe.
Arabská televízia to natrela Slovensku: Pohľad do izolovaného a zbedačeného sveta našich Rómov
"Polorozpadnuté chatrče lemujú obe strany pokojnej rieky, ktorá prechádza husto osídleným rómskym slumom v centre Jarovníc, chudobnej dedinky v okrese Sabinov na východnom Slovensku," tak začína Patrick Strickland svoj príspevok na stránkach anglickej mutácie Al Jazeery.
Počas marca sú cesty plné blata a výmoľov. Autá sa musia vyhýbať deťom, ktoré sa nemajú okrem ulice kde hrať. Cez rieku, rozdeľujúcu osadu, vedie vratký oceľový mostík, ktorý slúži ako miesto stretnutia žiakov vracajúcich sa zo školy.
Ťažký život v osade
Martin Kaleja Januv, 33-ročný asistent učiteľa, je jedným z mála obyvateľov Jarovníc s platenou prácou. 97-percentná miera nezamestnanosti rómskych obyvateľov spôsobuje, že väčšina obyvateľov je podľa údajov miestnej samosprávy úplne závislá od sociálnych dávok.
Zo 6548 obyvateľov obce je viac ako 5 600 Rómov, ktorí žijú v slumoch na menej ako kilometri štvorcovom. "Najhorší je nedostatok súkromia," povedal pre Al Jazeeru Martin, ktorý býva so svojou manželkou, svokrom a tromi deťmi v dvojizbovom dome na drobnom pozemku zdieľanom s inými domami a chatrčami. "Keby som si to mohol dovoliť, žil by som niekde inde, nielen kvôli mne, ale kvôli mojim deťom."
Jeho rodina patrí podľa autora reportáže medzi tých málo šťastných. Veľa domov postavených bez povolenia obýva osem až desať ľudí, ktorí nemajú elektrinu, vodu ani plyn. "Snažíme sa ušetriť nejaké peniaze, aby sme kúpili niečo mimo osady," uviedol Martin a vysvetlil, že zarobí okolo 300 eur mesačne. "Ale vždy, keď ušetríme trochu peňazí, stane sa niečo neočakávané a minieme ich."
Martin, ktorý vyrástol v Jarovniciach, dodal, že jeho detstvo bolo sprevádzané rasovými urážkami a systémovou diskrimináciou. "Keď som cestoval do školy autobusom, volali nás (bieli Slováci) smraďosi. Keď ideme do obchodu, sledujú nás, akoby sme šli kradnúť," povedal a pokrútil hlavou.
Vysoká nezamestnanosť
Pol milióna Rómov tvorí približne 10 percent obyvateľov Slovenska a ide o druhú najväčšiu etnickú menšinu v krajine. Podľa dokumentu Inštitútu pre finančnú politiku z novembra 2014 takmer 40 % dospelých rómskych obyvateľov bolo úplne mimo pracovného trhu v porovnaní s 24 % nerómskych obyvateľov. Tí, ktorí pracujú, často robia načierno. Odkazujúc na rozšírenú diskrimináciu a nízku úroveň vzdelania, dokument hovorí o 17-percentnej miere zamestnanosti Rómov vo veku 15 až 64 rokov.
Podľa Martina sa život v Jarovniciach "stále zhoršuje a zhoršuje". Osada je preplnená, Rómovia nevedia získať prácu, nemajú dostatok peňazí na to, aby si niečo kúpili alebo sa presťahovali. Sociálny dávky, ktoré dostávajú, sú také malé, že sa z nich nedá vyžiť. Aj jeho mzda je nízka.
Rasizmus a diskriminácia
Podľa Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) musia Rómovia na Slovensku znášať rasizmus na trhu práce, pri bývaní a vzdelávaní a často sú subjektmi núteného vysťahovania, zastrašovania, neprimeraného stupňa policajnej brutality a jemnejších foriem diskriminácie. Jonathan Lee, komunikačný pracovník centra, tvrdí, že žiadna slovenská vláda od pádu komunizmu v roku 1989 "nebrala vážne problémy Rómov" ani nebojovala proti rómskemu rasizmu.
"Rómovia sú populárnym obetným baránkom politikov v Bratislave pri získavaní volebných hlasov hraním na strunu hlboko predpojatej spoločnosti," uviedol Lee s tým, že nenávistné prejavy sa stali normálnymi aj u mainstreamových politikov.
Politici neurobili nič
Starosta obce Florián Giňa si zaspomínal s hnevom na záplavy, ktoré postihli Jarovnice v roku 1998, usmrtili 52 ľudí a zničili 170 obydlí. Chudobné rodiny vtedy zozbierali to málo, čo mali, aby mohli pochovať svojich mŕtvych. Štátni úradníci a politici vtedy počas návštevy sľúbili bezpečnejšie bývanie a riešenie problémov, ktoré osadu trápia. "Ale neurobili nič," uviedol Giňa. "Náš štát sa nestará o Rómov. Vláda... sa nestará o jednoduchých ľudí žijúcich v týchto regiónoch. Od revolúcie prešlo 26 rokov a nič sa nezmenilo...." dodal starosta.
Podľa Stricklanda používal v minulosti na adresu Rómov hanlivý slovník aj premiér Robert Fico, ktorý ich označil za "cigánov" a obvinil ich zo zneužívania sociálneho systému. Do publikovania článku kancelária predsedu vlády údajne na žiadosť Al Jazeery o rozhovor nereagovala.
Bezvýchodisková situácia
Ak ide o budúcnosť, Martin Kaleja Januv z Jarovníc je pesimistický. Pri nedávnej debate v škole spomenul diskrimináciu Rómov svojmu kolegovi, ktorý ju zamietol ako výmysly. "Povedal som mu, nech žije 24 hodín ako Róm a potom bude vedieť, čo je to diskriminácia," uviedol pre arabskú televíziu. "Keď niekto zaobchádza s nami normálne ako s ľuďmi, je to pre mňa ako byť v nebi," dodal.
