Slovenský rozhlas
BRATISLAVA - Slovenský rozhlas (SRo) doručil na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie na bývalú štatutárnu zástupkyňu SRo Hildu G..
V stredajšej besede SRo Z prvej ruky to uviedla generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková. Urobil tak v súvislosti s druhou realizačnou zmluvou, ktorá bola medzi SRo a BSP Lawyer Partners (LP) údajne uzavretá v januári 2006.
„Pravdepodobne mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a aj k ďalším trestným činom,“ komentovala súčasný právny stav v kauze BSP LP, v súčasnosti spoločnosti LP, Zemková.
Zemková pripomenula, že kauza, ktorá sa v súčasnosti rieši na súde, sa začala 15. júla 2005, kedy bola uzavretá rámcová zmluva so spoločnosťou BSP LP, dnes už len LP. Následne 20. septembra 2005 bola uzatvorená realizačná zmluva č. 1., ktorou bolo odstúpených 265-tisíc pohľadávok odstúpených v celkovej výške 91 miliónov korún. Údajne v januári 2006 bola uzatvorená realizačná zmluva číslo 2, ktorou bolo postúpených ďalších 90-tisíc pohľadávok v celkovej výške 14 miliónov korún.
Rozhlas vlani, po nástupe nového vedenia, začal so spoločnosťou BSP LP rokovať o skončení zmluvy. Spoločnosť žiadala od SRo približne 145 miliónov korún za spätné odkúpenie pohľadávok, čo rozhlas neakceptoval. V súlade s odporúčaniami Okresnej prokuratúry Bratislava 1 začal rozhlas konať a 10. októbra 2006 odstúpil od rámcovej zmluvy, čo spoločnosť BSP LP neakceptovala. „Nám neostávalo nič iné, ako podať 12. októbra 2006 žalobu o určenie absolútnej neplatnosti rámcovej zmluvy, realizačnej zmluvy číslo 1 a realizačnej zmluvy číslo 2.“
Vedenie SRo bolo a je podľa Zemkovej totiž presvedčené, že tieto zmluvy boli uzavreté v rozpore so zákonmi o koncesionárskych poplatkoch, o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, o SRo a s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd robí kroky, aby v kauze otvoril prvé pojednávanie, ktoré už podľa Zemkovej bolo vytýčené, nemá však o tom ešte oficiálnu informáciu.
Rozhodnutie vymáhať dlžné koncesie pre SRo cez BSP LP považuje bývalý riaditeľ SRo a súčasný šéf TASR Jaroslav Rezník za správne a pripomenul, že v polovici roka 2005 ho odobrila aj časť Rozhlasovej rady. Zmluva bola podľa neho zavretá v súlade s právnym poriadkom SR a spoločnosť vybrali riadnym konkurzom. Rezník však nerozumie súčasným krokom spoločnosti LP.
„To, čo v súčasnosti robí spoločnosť LP, tomu nerozumiem a nesúhlasím s týmto postupom.“ Ak by bol v situácii koncesionára, ktorý zaplatil dlžnú sumu na predchádzajúce výzvy, tak by nezaplatil. Ak by však bol koncesionár, ktorý doteraz nereagoval na žiadnu výzvu, tak by ponúkaných tisíc korún zaplatil a pristúpil by na dohodu o novácii.
Podľa poslankyne Výboru NR SR pre kultúru a médiá Ľudmily Muškovej (ĽS-HZDS) nemá kauza ďaleko od aféry okolo nebankových subjektov. Najelegantnejšie riešením by podľa nej bolo požiadať súd o predbežné opatrenie, ktoré by pozastavilo platnosť zmluvy. Podľa Zemkovej, žiadosť o predbežné opatrenie už je spracovaná, problém je v tom, že rozhlas je aktívnym účastníkom súdneho sporu s LP.
Mušková, ktorá bola poslankyňou parlamentu v roku 1995, teda v čase keď sa schvaľoval zákon o SRo aj s ustanovením o tisícových penále za mesačné omeškanie platby koncesií, pripustila, že schválenie tak vysokých penále bolo chybou. Upozornila, že až novela z roku 1999 zaviedla technicky výber sankcií. Poslanec výboru NR SR pre kultúru a médiá Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS) v tejto súvislosti zdôraznil, že nikoho nenapadlo, že zákon sa dá takýmto spôsobom zneužiť. Pripomenul, že parlament sa pokúsil situáciu riešiť začiatkom minulého roka, kedy prijal generálny pardon. Ten sa podľa Muškovej týka všetkých, ktorí zaplatili dlžné koncesie.
Zemková upozornila, že rozhlas nikdy nechcel vymáhať a ani nikdy vymáhať nebude „drakonické“ poplatky z omeškania. Šéfka SRo, ktorej tiež prišla výzva na uzavretie mimosúdnej dohody a zaplatenie tisíc korún, napriek tomu, že svoj dlh už uhradila, dodala, že ich nebude akceptovať a poplatok nezaplatí ani nepodpíše mimosúdnu dohodu so spoločnosťou LP.
K téme sa v diskusii SRo Z prvej ruky vyjadrili aj právnici - Slavomíra Salajová a Tomáš Kamenec. Upozornili, že sa nedá povedať, či zmluva medzi SRo a BSP LP je platná alebo nie skôr, ako o platnosti zmluvy rozhodne súd. Ak koncesionári SRo podpíšu ponúkanú dohodu o novácii, teda o mimosúdnom vyrovnaní „podľa môjho názoru, ak koncesionári uznajú svoj dlh vo výške vymáhaných poplatkov z omeškania a dohodou o novácii, tak nahradia tento svoj záväzok novým záväzkom vo výške tisíc korún, ktorý budú musieť uhradiť spoločnosti LP,“ povedal Tomáš Kamenec.
„Uznaním a zaplatením nového dlhu sa práve tou dohodou o novácii starý dlh vymazáva,“ upozornila Salajová. Následne sa už poplatok z omeškania ďalej vymáhať nedá. V tomto prípade tiež platí všeobecná premlčacia lehota podľa občianskeho zákonníka, ktorá je tri roky, dodala Salajová.
„Pravdepodobne mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a aj k ďalším trestným činom,“ komentovala súčasný právny stav v kauze BSP LP, v súčasnosti spoločnosti LP, Zemková.
Zemková pripomenula, že kauza, ktorá sa v súčasnosti rieši na súde, sa začala 15. júla 2005, kedy bola uzavretá rámcová zmluva so spoločnosťou BSP LP, dnes už len LP. Následne 20. septembra 2005 bola uzatvorená realizačná zmluva č. 1., ktorou bolo odstúpených 265-tisíc pohľadávok odstúpených v celkovej výške 91 miliónov korún. Údajne v januári 2006 bola uzatvorená realizačná zmluva číslo 2, ktorou bolo postúpených ďalších 90-tisíc pohľadávok v celkovej výške 14 miliónov korún.
Rozhlas vlani, po nástupe nového vedenia, začal so spoločnosťou BSP LP rokovať o skončení zmluvy. Spoločnosť žiadala od SRo približne 145 miliónov korún za spätné odkúpenie pohľadávok, čo rozhlas neakceptoval. V súlade s odporúčaniami Okresnej prokuratúry Bratislava 1 začal rozhlas konať a 10. októbra 2006 odstúpil od rámcovej zmluvy, čo spoločnosť BSP LP neakceptovala. „Nám neostávalo nič iné, ako podať 12. októbra 2006 žalobu o určenie absolútnej neplatnosti rámcovej zmluvy, realizačnej zmluvy číslo 1 a realizačnej zmluvy číslo 2.“
Vedenie SRo bolo a je podľa Zemkovej totiž presvedčené, že tieto zmluvy boli uzavreté v rozpore so zákonmi o koncesionárskych poplatkoch, o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, o SRo a s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd robí kroky, aby v kauze otvoril prvé pojednávanie, ktoré už podľa Zemkovej bolo vytýčené, nemá však o tom ešte oficiálnu informáciu.
Rozhodnutie vymáhať dlžné koncesie pre SRo cez BSP LP považuje bývalý riaditeľ SRo a súčasný šéf TASR Jaroslav Rezník za správne a pripomenul, že v polovici roka 2005 ho odobrila aj časť Rozhlasovej rady. Zmluva bola podľa neho zavretá v súlade s právnym poriadkom SR a spoločnosť vybrali riadnym konkurzom. Rezník však nerozumie súčasným krokom spoločnosti LP.
„To, čo v súčasnosti robí spoločnosť LP, tomu nerozumiem a nesúhlasím s týmto postupom.“ Ak by bol v situácii koncesionára, ktorý zaplatil dlžnú sumu na predchádzajúce výzvy, tak by nezaplatil. Ak by však bol koncesionár, ktorý doteraz nereagoval na žiadnu výzvu, tak by ponúkaných tisíc korún zaplatil a pristúpil by na dohodu o novácii.
Podľa poslankyne Výboru NR SR pre kultúru a médiá Ľudmily Muškovej (ĽS-HZDS) nemá kauza ďaleko od aféry okolo nebankových subjektov. Najelegantnejšie riešením by podľa nej bolo požiadať súd o predbežné opatrenie, ktoré by pozastavilo platnosť zmluvy. Podľa Zemkovej, žiadosť o predbežné opatrenie už je spracovaná, problém je v tom, že rozhlas je aktívnym účastníkom súdneho sporu s LP.
Mušková, ktorá bola poslankyňou parlamentu v roku 1995, teda v čase keď sa schvaľoval zákon o SRo aj s ustanovením o tisícových penále za mesačné omeškanie platby koncesií, pripustila, že schválenie tak vysokých penále bolo chybou. Upozornila, že až novela z roku 1999 zaviedla technicky výber sankcií. Poslanec výboru NR SR pre kultúru a médiá Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS) v tejto súvislosti zdôraznil, že nikoho nenapadlo, že zákon sa dá takýmto spôsobom zneužiť. Pripomenul, že parlament sa pokúsil situáciu riešiť začiatkom minulého roka, kedy prijal generálny pardon. Ten sa podľa Muškovej týka všetkých, ktorí zaplatili dlžné koncesie.
Zemková upozornila, že rozhlas nikdy nechcel vymáhať a ani nikdy vymáhať nebude „drakonické“ poplatky z omeškania. Šéfka SRo, ktorej tiež prišla výzva na uzavretie mimosúdnej dohody a zaplatenie tisíc korún, napriek tomu, že svoj dlh už uhradila, dodala, že ich nebude akceptovať a poplatok nezaplatí ani nepodpíše mimosúdnu dohodu so spoločnosťou LP.
K téme sa v diskusii SRo Z prvej ruky vyjadrili aj právnici - Slavomíra Salajová a Tomáš Kamenec. Upozornili, že sa nedá povedať, či zmluva medzi SRo a BSP LP je platná alebo nie skôr, ako o platnosti zmluvy rozhodne súd. Ak koncesionári SRo podpíšu ponúkanú dohodu o novácii, teda o mimosúdnom vyrovnaní „podľa môjho názoru, ak koncesionári uznajú svoj dlh vo výške vymáhaných poplatkov z omeškania a dohodou o novácii, tak nahradia tento svoj záväzok novým záväzkom vo výške tisíc korún, ktorý budú musieť uhradiť spoločnosti LP,“ povedal Tomáš Kamenec.
„Uznaním a zaplatením nového dlhu sa práve tou dohodou o novácii starý dlh vymazáva,“ upozornila Salajová. Následne sa už poplatok z omeškania ďalej vymáhať nedá. V tomto prípade tiež platí všeobecná premlčacia lehota podľa občianskeho zákonníka, ktorá je tri roky, dodala Salajová.
