BRATISLAVA - Štúdium informatiky v základnej a strednej škole hodnotí pozitívne iba 12 percent mladých ľudí. Ďalších 38 percent mladých ľudí od 18 do 26 rokov tvrdí, že základná a stredná škola ich v rámci informatického vzdelávania naučila len veľmi málo, čo by mohli využiť pre svoje zamestnanie či podnikanie. Zvyšných 50 percent mladých ľudí tvrdí, že škola ich naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť sami.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý uskutočnili vo februári na vzorke 1 061 respondentov. Výsledky prieskumu na dnešnej tlačovej besede predstavil Marián Velšic z IVO.
Mladá generácia kritizuje najmä nedostatočnú úroveň vzdelávania v kľúčových oblastiach, ako je programovanie a kreatívna činnosť, kam patrí tvorba webstránok, multimédií či programovanie aplikácií. Chýba im tiež vyučovanie zamerané na riešenie problémov, algoritmické myslenie a právnu problematiku, ktorá hovorí o autorských právach či typoch softvérových licencií.
Respondenti označili ako problém vo vyučovaní skôr metodicko-systémové nedostatky, než deficity v technických alebo ľudských zdrojoch. „Za hlavnú príčinu nedostačujúceho informatického vzdelávania označilo 25 percent respondentov to, že sa učili príliš veľa teórie na úkor praxe. Ďalších 24 percent opýtaných kritizuje rýchlosť, povrchnosť a formálnosť preberania látky, ktorá bola zapríčinená nedostatočným počtom vyučovacích hodín, vyčlenených na informatiku. Napokon, tretím dôvodom sú podľa 21 percent mladýchh ľudí zastarané učebné osnovy, ktoré nereflektujú najnovší vývoj a trendy v informatike," uviedol dnes Velšic.
Základnú, teda užívateľskú úroveň počítačových zručností, deklaruje v súčasnosti 43 percent respondentov. Ide o bežné činnosti ako práca s PC, rôznymi kancelárskymi aplikáciami, internetom, mailom či sociálnymi sieťami. Ďalších 49 percent mladých ľudí tvrdí, že zvláda prácu na pokročilej úrovni, a teda ovládajú prácu s profesionálnymi aplikáciami aj hardvérom. Informatické technológie na expertnej úrovni, vrátane programovania, modelovania či tvorivých činností, uviedlo iba osem percent respondentov.
IVO upozorňuje na to, že tlak trhu práce na počítačové zručnosti za posledné roky významne narástol. Kým v roku 2012 sa s takýmito požiadavkami zamestnávateľov stretlo 40 percent ľudí, v súčasnosti je to už 67 percent ľudí vo veku od 18 do 26 rokov. Inštitút sa zameral aj na najčastejšie formy zvyšovania počítačových zručností. Zatiaľ čo v roku 2012 bola najčastejšia forma zvyšovania zručností prostredníctvom školení, kurzov a tréningov, ktoré organizoval či financoval zamestnávateľ (36 percent), v súčasnosti využívajú mladí ľudia najmä samoštúdium či samovzdelávanie (39 percent respondentov). Zaškolenie priamo na pracovisku v rámci každodennej praxe uviedlo 36 percent respondentov. IVO tvrdí, že finančnú a organizačnú náročnosť IT vzdelávania presúvajú zamestnávatelia na plecia samotných pracovníkov, prípadne siahajú po kompromise v podobe zaškolenia v praxi.
