Prezident SR Ivan Gašparovič.
KIŠIŇOV - Privatizácia bola nešťastnou stránkou nášho ekonomického rastu. Uviedol dnes slovenský prezident Ivan Gašparovič v prejave na ekonomickom fóre v Kišiňove, ktoré otvoril spolu s hlavou Moldavskej republiky Vladimirom Voroninom.
Slovenský prezident dodal, že na Slovensku sa často neprivatizovalo v prospech občana, ale v prospech štátu. Tieto slová uviedol v tej pasáži svojho prejavu, v ktorej hovoril o dynamike slovenského hospodárskeho rastu, pričom rok 2006 označil v tomto smere za rekordný. Stalo sa to aj vďaka reformám realizovaných predošlou konzervativno-liberálnou vládou, ktoré súčasná sociálnodemokratická vláda rozumne zachováva a tam, kde to považuje za nevyhnutné aj koriguje, pokračoval Ivan Gašparovič.
Slovenská ekonomika je už štvrtý rok za sebou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v strednej Európe, a to proti klesajúcej nezamestnanosti a v súbežnom raste zamestnanosti. Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v apríli na 8,5 percenta, uviedol Gašparovič. V prejave upozornil na to, že nezamestnanosť na Slovensku je nerovnomerná a dodal, že v Bratislave nie je spôsobená nedostatkom pracovných miest, ale nezáujmom ľudí o určitý druh práce.
Za negatívny sprievodný jav nášho ekonomického rastu Gašparovič v prejave označil znepokojujúci trend neprimeraného posilňovania slovenskej koruny v posledných mesiacoch minulého roka, ale aj vývoj inflácie, ktorá bola vyššia ako určujú maastrichtské kritériá. Prezident ďalej uviedol, že každá reforma musí mať svoj strategický dôvod, pričom dosah na život občanov sa podľa jeho slov na Slovensku nezohľadnil v prípade zdravotníckej a sociálnej reformy. Moldavských partnerov a podnikateľov informoval, že po rozdelení Československa nám zostali devízové rezervy na niekoľko dní a museli sme predať tabakový priemysel, aby naša ekonomika vydržala.
Slovenská republika so záujmom sleduje politický a hospodársky vývoj v Moldavsku, ktoré v minulosti nepatrilo medzi našich významných obchodných partnerov, uviedol Gašparovič v príhovore. Vstupom Slovenska, ale aj Rumunska ako susednej krajiny Moldavska do Európskej únie sa situácia začína postupne meniť v prospech zvýšeného záujmu podnikateľských subjektov oboch krajín o vzájomnú spoluprácu. Moldavský prezident Voronin vo svojom príhovore na ekonomickom fóre upozornil na opatrenia, ktoré majú prispieť ekonomickému rastu v jeho krajine. Opatrenia, ktoré moldavská vláda prijala, sú zakotvené v zákonoch, podľa ktorých napríklad budú môcť moldavské firmy bez ohľadu na to či sú štátne alebo súkromné, požiadať od 1. januára 2008 o úplné zrušenie dlhu. Ak firma nadobudne zisk z investícií do rozvojových projektov, nemusí zo zisku platiť žiadnu daň. Inak sa na ne vzťahuje 15-percentná daň.
Slovenská ekonomika je už štvrtý rok za sebou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v strednej Európe, a to proti klesajúcej nezamestnanosti a v súbežnom raste zamestnanosti. Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v apríli na 8,5 percenta, uviedol Gašparovič. V prejave upozornil na to, že nezamestnanosť na Slovensku je nerovnomerná a dodal, že v Bratislave nie je spôsobená nedostatkom pracovných miest, ale nezáujmom ľudí o určitý druh práce.
Za negatívny sprievodný jav nášho ekonomického rastu Gašparovič v prejave označil znepokojujúci trend neprimeraného posilňovania slovenskej koruny v posledných mesiacoch minulého roka, ale aj vývoj inflácie, ktorá bola vyššia ako určujú maastrichtské kritériá. Prezident ďalej uviedol, že každá reforma musí mať svoj strategický dôvod, pričom dosah na život občanov sa podľa jeho slov na Slovensku nezohľadnil v prípade zdravotníckej a sociálnej reformy. Moldavských partnerov a podnikateľov informoval, že po rozdelení Československa nám zostali devízové rezervy na niekoľko dní a museli sme predať tabakový priemysel, aby naša ekonomika vydržala.
Slovenská republika so záujmom sleduje politický a hospodársky vývoj v Moldavsku, ktoré v minulosti nepatrilo medzi našich významných obchodných partnerov, uviedol Gašparovič v príhovore. Vstupom Slovenska, ale aj Rumunska ako susednej krajiny Moldavska do Európskej únie sa situácia začína postupne meniť v prospech zvýšeného záujmu podnikateľských subjektov oboch krajín o vzájomnú spoluprácu. Moldavský prezident Voronin vo svojom príhovore na ekonomickom fóre upozornil na opatrenia, ktoré majú prispieť ekonomickému rastu v jeho krajine. Opatrenia, ktoré moldavská vláda prijala, sú zakotvené v zákonoch, podľa ktorých napríklad budú môcť moldavské firmy bez ohľadu na to či sú štátne alebo súkromné, požiadať od 1. januára 2008 o úplné zrušenie dlhu. Ak firma nadobudne zisk z investícií do rozvojových projektov, nemusí zo zisku platiť žiadnu daň. Inak sa na ne vzťahuje 15-percentná daň.
