BRATISLAVA - Ďalší svedok utorkovej tragickej nehody motorkára Petra sa rozhovoril. Slová, ktoré vháňajú slzy do očí a vytvárajú na koži zimomriavky. Posledné minúty života mladého otca opisuje muž, ktorý sa priamo zúčastnil na jeho záchrane.
Utorok 21. marca podvečer navždy zmenil životy najbližších motorkára Petra. Ten po zrážke s dvomi autami utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a na mieste tragédie im podľahol. Priniesli sme video, ktoré zachytáva posledné sekundy pred nehodou. Teraz prinášame spoveď svedka, ktorý sa priamo zúčastnil boja o život otca 6 –ročného chlapca.
Ako uviedol bolo niečo po 18.00 hodine. Na svojom bicykli prechádzal frekventovanou ulicou. Dlhé kolóny sú dennodenná záležitosť, takže nikoho neprekvapujú. Zrazu sa ale dostal na osudné miesto. Podľa jeho slov bola všade panika. Na miesto nehody sa dostal približne minútu po tom, čo k nehode prišlo. Zrazu stál nad nehybným motorkárom. Zarazilo ho, že niekto zdvihol motorku, no nikto sa nestaral o bezvládne telo ležiace na zemi.
Opis prvého pohľadu na kritický stav Petra
"Z prvého pohľadu mi je jasné, že situácia je kritická. Motorkár, približne 30 ročný chlapec leží na bruchu, hlavu vykrivenú nabok a z ucha, nosa a úst mu tečie krv. Hlava je takisto v kaluži krvi. Krv z ucha je zvláštne zrazená. Je to príšerný pohľad, opis je nepostačujúci. Slová v tomto prípade slabnú, lebo strach, panika a nervozita zo vzduchu sa dajú iba zažiť," napísal na blogu svedok. Peter ležal a bolo počuť ako slabučko chrčí.
Pomoci sa teda chopil mladý bradatý vodič, ktorý sa stal priamym svedkom tragédie a svedok, ktorý sa podelil o silné spomienky. "Skúšame zranenému pulz a či dýcha. Oboje veľmi slabé." V priebehu pár sekúnd si k týmto dvom kľakol človek, ktorý mal na linke operátorku linky 112. Všetko, čo im druhá strana diktuje vykonávajú. Muž aj napriek tomu začal kolabovať.
Záchrancovia si v ten moment uvedomili, že je potrebné konať a začali s oživovaním. Zraneného uložili do polohy, ktorú im poradila operátorka, ktorá počas celej doby bola na linke. "Začínam s masážou srdca, ľavá ruka pod pravou, na hrudnom koši a frekventovane stláčam hrudník. Bradáč kľačí vedľa a podopiera zranenému hlavu. Niekto z okolostojacich medzitým utiera motorkárovi zakrvavené ústa. Po 30 stlačeniach nefunkčného srdca, dávam mu priamo na ústa dva vdychy z celej sily. Jazyk nie je zapadnutý. Hrudník sa nafúkne, do tváre mi so závanom smrti streknú kvapky krvi. Zopakujem to ešte raz."
Podľa slov svedka nikto z okolostojacích sa nemal k tomu, aby pri záchrane pomohol. "Nikto sa však k umelému dýchaniu nemá, dávať ho priamo na zakrvavené ústa sa nikomu nechce," okomentoval tvrdú realitu svedok. Medzi tým nejaká pani priniesla z lekárničky masku, s ktorou ďalších viac ako 10 minút muža zachraňovali.
Prišla polícia, do vysielačky hlásia, čo sa na mieste udialo. Dvaja hrdinovia pokračujú v masáži srdca aj naďalej. Ako dlho trval príchod sanitky si svedok nedovolí hodnotiť. Ako sám priznal čas plynul inak ako za normálnych okolností. Sirény sanitky sa z diaľky začali blížiť na miesto tragédie. V masáži srdca nahradil dvoch odvážnych mužov policajt a neskôr privolaní záchranári. "Sanitka je tu. Záchranári sa vrhajú a pokračujú v masáži srdca. Umelé dýchanie je sprostredkované pumpou- balónikom. Žena záchranárka mužovi dáva dole tenisky a rozstriháva nohavice. Niečo mu robí a vpicháva, u mňa sa dostavuje šok a nespomínam si na všetko úplne jasne."
Muž, ktorý len prechádzal okolo sa stal priamym účastníkom tragédie a posledných minút mladého života. Stojac nad bezvládnym telom si vypočul verdikt záchranára. Smrť. Zaujímal sa ešte o to, či mohli spraviť spoločne s druhým mužom viac. Bolo mu povedané, že nie. Motorkár Peter vraj utrpel také vážne zranenia, že ani okamžitá pomoc od profesionálov by ho nezachránila.
Svedok na svojom blogu upozornil, že svoj opis nezverejnil len tak. Pozostalým vyslovil najúprimnejšiu sústrasť a svojimi slovami apeluje na ostatných vodičov. "Mojím jediným cieľom je ovplyvniť danú skupinu šoférov a jazdcov na motorkách a bicykloch (akým som i ja), čo dennodenne jazdia po našich cestách a rutinnou skĺzli do sebavedomej istoty, do naivnej bubliny, v ktorej si nahovárajú, veria a myslia si, že práve im sa nehody vyhnú, aby sa zobudili."
