BRATISLAVA - Slovensko sa stále k hybridným hrozbám stavia rezervovane, ale je potrebné, aby sa o nich začalo viac rozprávať a mali by na ne reagovať aj strategické dokumenty. Iné krajiny, aj z Visegrádskej štvorky, vnímajú hybridné hrozby už dlhší čas ako reálne hrozby pre vlastnú bezpečnosť a stabilitu krajiny. Na Slovensku ešte stále ide o problém, na ktorom sa široké politické spektrum nevie zhodnúť. Vyplýva to zo slov analytika Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI) Juraja Krúpu.
O hybridných hrozbách a kremeľskej propagande hovoril na tohtotýždňovej konferencii hodnotiacej zahraničnú politiku za rok 2016 prezident Andrej Kiska. Mnohé problémy, ktorým čelíme, sú podľa hlavy štátu dôsledkom premyslenej hybridnej vojny, šírenia dezinformácií a poloprávd pomocou sociálnych sietí, pričom cieľom kremeľskej propagandy je deformovanie pravdy, podnecovanie neistoty či spochybňovanie liberálnej demokracie. Kiska skritizoval, že Slovensko a jeho oficiálne bezpečnostné zložky proti hybridnej vojne a cielenej propagande nerobia skoro nič.
Krúpa jeho slová vníma ako upozorňovanie a priznáva, že prezident nemá takú výkonnú moc, aby donútil ľudí na politickej scéne, aby sa touto hrozbou začali seriózne zaoberať. „Sú to skôr také výzvy, aby sa ľudia prebrali a začali vnímať, čo reálnou hrozbou je. My môžeme len dúfať, že sa tieto hrozby, ktoré tu naozaj sú, prejavia aj v Bezpečnostnej stratégií nie čisto úradníckou rečou,“ povedal Krúpa. Ako vysvetlil, hybridné hrozby sú rôzne hrozby od civilných, cez kybernetické, až po konvenčné, čiže vojenské hrozby. „Odolnosť voči hybridným hrozbám sa meria aj tým, ako odolné sú naše inštitúcie, ako naši obyvatelia vedia takýmto hrozbám čeliť,“ povedal analytik SSPI s tým, že odolnosť inštitúcií, aj spoločnosti, je na nízkej úrovni. Krúpa zároveň upozornil, že na Slovensku relatívne veľký počet ľudí uveril rôznym dezinformáciám, ktorými spochybňujú fungovanie štátu ako takého.
Na otázku, pod koho by agenda boja proti hybridným voľbám mala spadať, Krúpa odpovedal, že by to malo riešiť ministerstvo vnútra. Pripomenul, že nedávno vznikla v rámci NAKA jednotka na boj proti extrémizmu. Takisto by sa na tom mali podieľať spravodajské služby. „Vznikajú rôzne polovojenské jednotky a nevidím, že by sme s tým nejakým spôsobom bojovali. Ide o hrozbu, veď ani nevieme, koľko ich presne je,“ uzavrel Krúpa.
