BRATISLAVA – V médiách rezonujú správy o osýpkach šíriacich sa v Maďarsku a Rumunsku. Boom antivaxerov však marí prácu lekárov aj na Slovensku. Topky zaujímalo, do akej miery vplýva nižšia očkovanosť detí na epidemiologickú situáciu u nás.
„O epidémii hovoríme v prípade nahromadenia viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy,“ vysvetľuje Zuzana Drobová, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR). Z minulosti Slovákov vieme o početných morových epidémiách, epidémii pravých kiahní, ale aj španielskej chrípke, ktorú sprevádzala vysoká úmrtnosť. Za nebezpečné ochorenia však možno považovať aj obrnu, ružienku, záškrt, čierny kašeľ, týfus, tuberkulózu a iné, proti ktorým dnes existuje účinná zbraň – očkovanie. Keby to tak nebolo, dodnes by sme na tieto choroby zomierali. „Pri epidémii škvrnitého týfusu na východnom Slovensku v rokoch 1945 a 1946 ochorelo 5 160 ľudí a 420 z nich zomrelo,“ reflektuje Drobová.
Ruský vedec objavil pôvodcu najhorších ochorení: Táto mikroskopická vec môže za milióny úmrtí
Aktuálne dvihli odborníci varovný prst v prípade osýpok, ktoré by mohli byť z Rumunska a Maďarska importované aj k nám. Hoci je u nás očkovanie proti tomuto vírusu povinné, malé percento obyvateľstva očkovanie odmieta. „V prípade, že sa ochorenie zanesie do prostredia, kde sa nachádza viacero neočkovaných osôb alebo takých, ktoré neprekonali ochorenie, existuje riziko šírenia osýpok, prípadne vznik epidémií,“ tlmočí slová hlavného hygienika SR Jána Mikasa hovorkyňa ÚVZ SR. Proti osýpkam sa na Slovensku povinne očkuje trojvakcínou – vrátane osýpok aj proti príušniciam a ružienke. Prvé očkovanie by malo dieťa absolvovať v 15. až 18. mesiaci a druhé v 11. roku života.
Nebezpečný čierny kašeľ
Ďalším z ochorení, ktoré sa k nám po rokoch vrátilo, je čierny kašeľ. „Pravidelné povinné očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu sa vykonáva u detí v 3., 5. a 11. mesiaci života tromi dávkami základného očkovania. Na očkovanie sa používa šesťzložková vakcína, ktorá okrem uvedených zložiek obsahuje aj zložku proti vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám a detskej obrne. Očkovanie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia,“ informuje Drobová.
K roku 2015 eviduje ÚVZ SR 334 prípadov čierneho kašľa, čo oproti roku 2014 predstavuje pokles o 70 percent. Ochorení na čierny kašeľ u nás začalo pribúdať v roku 2008, ku ktorému ÚVZ SR eviduje 120 prípadov, v roku 2010 to bolo dokonca až 1 379 prípadov. Dobrou správou je, že od roku 2015 začali počty chorých klesať. V roku 2016 ochorelo sa čiernym kašľom nakazilo 288 ľudí a v roku 2017 ÚVZ SR zatiaľ registruje 41 prípadov.
Imunita ľudí sa znižuje
„Trend zvyšujúceho sa výskytu tohto ochorenia oproti predchádzajúcemu obdobiu sa netýkal len Slovenskej republiky, ale aj iných európskych krajín s podobne dlhou históriu povinného očkovania proti čiernemu kašľu. Dôvody sa zatiaľ nepodarilo úplne objasniť. Predpokladá sa, že za nárastom ochorení je pokles imunity po očkovaní u adolescentov a dospelých osôb, zlepšenie hlásenia prípadov a zdokonalenie laboratórnej diagnostiky,“ hodnotí hovorkyňa.
Drobová ďalej dopĺňa, že imunita ľudí sa znížila aj voči záškrtu: „V rámci pravidelného povinného očkovania dospelých sa vykonávalo do roku 2008 len preočkovanie proti tetanu. Vzhľadom na pokles imunity proti záškrtu sa v roku 2009 zaviedlo aj preočkovanie proti záškrtu. Povinné preočkovanie dospelých proti čiernemu kašľu sa v súčasnosti nerealizuje, je nad rámec pravidelného povinného očkovania dospelých a nie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia."
Rodičia čelia pokute
Prehnané obavy a dezinformácie niekedy dokážu rodičov dohnať do rozhodnutia nedať dieťa zaočkovať aj napriek tomu, že povinné očkovanie je zakotvené v zákone. „V prípade, že rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, podľa § 56 zákona č. 355/2007 Z. z. sa dopúšťajú priestupku na úseku verejného zdravotníctva,“ ozrejmila Drobová s tým, že lekár musí každé odmietnutie povinného očkovania oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ktorý s predvolanými rodičmi ústne konzultuje priestupok a informuje ich o význame očkovania. Ak rodičia naďalej nesúhlasia, ich rozhodnutie sa rieši priestupkovým konaním.
„Nepodrobenie sa povinnému očkovaniu v zmysle § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa považuje za priestupok na úseku verejného zdravotníctva, za ktorý možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur. Výšky pokút určujú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva podľa jednotlivých prípadov priestupkov,“ spresňuje.
„Vakcíny, tak ako ktorékoľvek iné lieky, môžu spôsobiť aj nežiaduce účinky. Po očkovaní často vznikajú tzv. očakávané nežiaduce reakcie, ktoré signalizujú, že imunitný systém organizmu na vakcínu zareagoval. Ide o reakcie, ktoré zväčša samy odznejú do niekoľkých dní. Výskyt závažnejších reakcií je veľmi zriedkavý,“ dopĺňa Drobová.
