BRATISLAVA - Majú čo vysvetľovať! Najvyšší predstavitelia v boji proti korupcii a zločinu sa postavili pred kamery. Čelili otázkam, prečo sa nevyšetrujú kauzy a neriešia korupčné problémy. Pozrite sa, ako sa obhajovali.
Dnešné naplánované rokovanie Ústavnoprávneho výboru parlamentu o nečinnosti špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika je podľa slov Čižnára vytĺkaním politického kapitálu. "Kováčik nezastavil 61 vecí, ale šesť. Niektoré zastavil vyšetrovateľ, niektoré dostali iní prokurátori, niektoré nie sú dodnes ukončené," vyjadril sa Čižnár a potvrdil tak, že nie je pravdou, že konštatoval, že by Kováčik porušil zákon.
Podľa Čižnárových slov bolo Kováčikovi pridelených 61 prípadov. V 16 sa nedala podať obžaloba a v 45 nebolo ani vznesené obvinenie, tak znelo vysvetlenie šokujúcich výsledkov šéfa Špeciálnej prokuratúry.
Porušenie zákona zo strany odboru informatiky
Čižnár priznal, že k porušeniu prišlo, no nie zo strany Kováčika ale z odboru informatiky na generálnej prokuratúre. "Ja mám začať disciplinárne konanie, aby sa v ňom obhájil? Nemám konkrétny dôvod, konkrétne pochybenie," vyjadril sa Čižnár. Podľa neho to, že má Kováčik pozastavené veci nie je dôvod na disciplinárne konanie. Čižnár ho preto nemieni iniciovať.
Generálneho prokurátora mrzí, že ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská sa vyjadrovala k medializovaným informáciám o činnosti špeciálneho prokurátora bez toho, aby si vypočula aj druhú stranu.
Očakávania rokovania výboru
Čižnár spolu s Kováčikom zvolali tlačovku, aby ešte pred rokovaním výboru vyslovili svoje argumenty a svoje vysvetlenia. Očakáva, že rokovanie výboru sa zvrhne k osobným útokom a invektívam, a nič sa na ňom nevyrieši. "Nemajú právo si ma predvolávať ku konkrétnym veciam, ani špeciálneho prokurátora. Môžu si ma predvolať o dva mesiace k rokovaniu o správe generálneho prokurátora," konštatoval.
Kováčik dnes informoval, že medializované údaje vychádzali z anonymného trestného oznámenia podaného na neho. To však bolo poskytnuté len vybraným novinárom a opozičným politikom, nie orgánom činným v trestnom konaní. Na generálnu prokuratúru sa dostalo od novinárky. "Výbor je zvolávaný na základe hlúpostí a klamstiev. Práca prokurátorov nie je hodnotená podľa podaných obžalôb," povedal.
Ústavnoprávny výbor parlamentu sa má dnes popoludní zaoberať nečinnosťou špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. O zvolanie výboru požiadali opoziční poslanci. "Na základe medializovaných informácii o nečinnosti špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v závažných celospoločenských kauzách (Gorila, hlas podobný Ficovi, Bašternák a pod.) som inicioval zvolanie mimoriadneho ústavnoprávneho výboru. Podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze výboru som už odovzdal," informoval agentúru SITA poslanec NR SR Ján Marosz (OĽaNO), ktorý inicioval zvolanie výboru.
V hnutí OĽaNO-NOVA sa podľa Marosza domnievajú, že k znepokojujúcim informáciám by mal podať stanovisko a objasnenie aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorého prizvanie je súčasťou podanej žiadosti. Dôvodom sú medializované informácie, že zo 61 prípadov, ktoré dozoroval, nepodal Kováčik za posledných osem rokov ani jednu obžalobu.
Baránik sa oháňal pri poskytnutí informácií o korupcii poslaneckou imunitou, tvrdí Čižnár
Poslanec NR SR Alojz Baránik (SaS) sa podľa generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára oháňal pri poskytnutí informácií o korupcii poslaneckou imunitou. Baránik vo februári na rokovaní ústavnoprávneho výboru parlamentu povedal, že bratislavský krajský súd je najskorumpovanejší. Baránik bol vypovedať na generálnej prokuratúre o svojich vedomostiach v pondelok. „To, čo tu predvádzal, bolo dosť zaujímavé. Oháňal sa poslaneckou imunitou. Nikto ho nešiel perzekvovať, že niečo povedal. Na pôde parlamentu sa dá nabrýzgať, lebo je tam výroková imunita, ktorú by som zrušil,“ vyhlásil Čižnár. Podľa neho aj poslanec NR SR je povinný, keď má poznatky o korupcii, ju oznámiť. „Keď vravel, že náš boj s korupciou nie je úprimný, tak boj poslanca je najúprimnejší,“ vyhlásil.
Prvý námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky uviedol, že na generálnej prokuratúre zaznamenali vyjadrenie Baránika o údajnej korupcii na bratislavskom krajskom súde, preto ho kontaktovali a mali záujem s ním spísať zápisnicu o trestnom oznámení, aby mohli ďalej konať. Oznamovateľ podľa Šufliarskeho niektorými informáciami disponuje, ale nechcel o nich informovať. „Tým pádom nie je možné konať. Prokurátori informácie o korupcii na krajskom súde nemajú,“ dodal.
Baránik na sociálnej sieti napísal, že ho v pondelok prijala prokurátorka, ktorá mu viac-menej oznámila, že vraj ide podať trestné oznámenie. „Teda, lepšie povedané, že idem doplniť trestné oznámenie, ktoré vyplynulo z môjho uvedeného výroku na výbore. No a ja, že žiadne také, ja žiadne trestné oznámenie nemienim podávať a že som sem prišiel na pozvanie pána námestníka k debate o tom, čo som povedal na výbore. Spolu s ďalším prokurátorom sa ma pokúšali presvedčiť, že by som mal uviesť viac, ale ja som si stál za svojím, s tým, že mi je jasné, že by sa niekomu veľmi hodilo, aby som to, čo som uviedol na výbore, povedal aj inde tak, aby ma hneď mohli začať stíhať za krivé obvinenie,“ napísal Baránik.
Poslanec SaS tvrdí, že námestník generálnej prokuratúry celé stretnutie vymyslel, aby ho" namočil". „Keby chceli stíhať korupciu, tak na to nepotrebujú mňa, pretože oni veľmi dobre vedia, aká a kde je korupcia, ak čítajú noviny. A teda, že v rozpore s tým, čo sa mi snaží nahovoriť, nie je pravda, že prokuratúra sa úprimne snaží stíhať korupciu,“ napísal Baránik, podľa ktorého to, čo uviedol na výbore sú všeobecne známe veci a svoje ďalšie poznatky neuvedie, pretože by mohli byť zneužité na perzekúciu jeho osoby.