Martin Bútora
BRATISLAVA - Na Slovensku sa normálne tolerujú kruté a surové výroky voči menšinám, uviedol Martin Bútora z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) pre agentúru SITA na dnešnej tlačovej besede pri príležitosti dvojdňovej medzinárodnej konferencie o populizme v politike stredo- a východoeurópskych krajín, ktorá sa dnes začala v Bratislave.
Na konferenciu, ktorú v spolupráci s IVO zorganizovala Nadácia otvorenej spoločnosti, prišli sociológovia, politológovia a zástupcovia mimovládnych organizácií zo 16 európskych krajín, Mongolska a Singapuru. Cieľom konferencie je identifikovať kľúčové prvky populistickej politiky ohrozujúce liberálnu demokraciu v strednej a východnej Európe a v rámci občianskej spoločnosti navrhnúť aktivity smerujúce k zvyšovaniu povedomia spoločnosti a tým k zvyšovaniu odolnosti voči populistickým tendenciám.
Tolerovanie hrubých výrokov na adresu menšín žijúcich na Slovensku, čo Martin Bútora považuje za jeden z prejavov populizmu slovenského typu, ohrozuje podľa jeho slov integráciu slovenskej spoločnosti. Druhým typickým prejavom slovenského populizmu je podľa Bútoru presadzovanie nereálnych ekonomických prístupov, za tretí označil náš vzťah k európskym otázkam, keď "európske otázky ako keby sa nás netýkali a EÚ je iba jedna studňa a my môžeme akurát kontrolovať a sťažovať sa, či tých fondov bude viac alebo menej, alebo kedy prídu a aké prídu. To je typ populizmu, ktorý nám nepomáha budovať európsku solidaritu a nájsť pre nás miesto v spoločnej Európe," pripomenul Bútora.
Vláda sa nezúčastňuje na tvorbe európskych politík, pretože dve strany nemajú žiadne európske ukotvenie a jedna z nich sa oň iba falošne uchádza, pripomenul Bútora a dodal, že sa riadne nepodieľame na tvorbe európskej politiky v súvislosti s atlantickou spoluprácou a Ruskom. V rétorike slovenských populistov vyznieva skôr konzumný prístup k EÚ, pripomenul Bútora a dodal, "že od všetkých krajín vrátane Slovenska sa očakávalo, že budú spolutvorcami európskej politiky. To sa žiaľ nedeje a je to jedna z menej viditeľných slabých stránok úspechu populistov v strednej Európe vrátane Slovenska."
Je to vec určitého sociálneho učenia, Slovensko má za sebou obdobia, keď populistické hlasy zaznamenali väčší úspech a potom ľudia prišli na to, aké je to škodlivé pre atmosféru, ktorá vládne v spoločnosti, reagoval Bútora na otázku agentúry SITA, kde sú korene slovenského populizmu a toho, že Slováci tolerujú najmä jeho tvrdé prejavy. Znovu sme v takom období, keď veľké ciele boli naplnené, SR vstúpilo do NATO a EÚ a zdá sa, že populistické apely ako keby neboli až také dôležité.
"Nastal čas, aby sa voči populistom postavili zástupcovia občianskej spoločnosti, médií, ktorí pochopia, že populizmus je škodlivý, čo sa týka etnických alebo sexuálnych menšín a nie je zlučiteľný s hodnotami, na ktorých by sa malo budovať moderné demokratické Slovensko. Médiá by mali viac rozohrávať témy o alternatívnych spôsoboch života v spoločnosti. Znepokojuje ma, že sa v tomto smere nijako nehýbe obsahová reforma školstva," zdôraznil Martin Bútora a dodal, že treba dávať pozor na verejnoprávne médiá a nedovoliť, aby boli kolonizované tak, ako si to predstavujú niektorí predstavitelia strán súčasnej slovenskej vládnej koalície.
Tolerovanie hrubých výrokov na adresu menšín žijúcich na Slovensku, čo Martin Bútora považuje za jeden z prejavov populizmu slovenského typu, ohrozuje podľa jeho slov integráciu slovenskej spoločnosti. Druhým typickým prejavom slovenského populizmu je podľa Bútoru presadzovanie nereálnych ekonomických prístupov, za tretí označil náš vzťah k európskym otázkam, keď "európske otázky ako keby sa nás netýkali a EÚ je iba jedna studňa a my môžeme akurát kontrolovať a sťažovať sa, či tých fondov bude viac alebo menej, alebo kedy prídu a aké prídu. To je typ populizmu, ktorý nám nepomáha budovať európsku solidaritu a nájsť pre nás miesto v spoločnej Európe," pripomenul Bútora.
Vláda sa nezúčastňuje na tvorbe európskych politík, pretože dve strany nemajú žiadne európske ukotvenie a jedna z nich sa oň iba falošne uchádza, pripomenul Bútora a dodal, že sa riadne nepodieľame na tvorbe európskej politiky v súvislosti s atlantickou spoluprácou a Ruskom. V rétorike slovenských populistov vyznieva skôr konzumný prístup k EÚ, pripomenul Bútora a dodal, "že od všetkých krajín vrátane Slovenska sa očakávalo, že budú spolutvorcami európskej politiky. To sa žiaľ nedeje a je to jedna z menej viditeľných slabých stránok úspechu populistov v strednej Európe vrátane Slovenska."
Je to vec určitého sociálneho učenia, Slovensko má za sebou obdobia, keď populistické hlasy zaznamenali väčší úspech a potom ľudia prišli na to, aké je to škodlivé pre atmosféru, ktorá vládne v spoločnosti, reagoval Bútora na otázku agentúry SITA, kde sú korene slovenského populizmu a toho, že Slováci tolerujú najmä jeho tvrdé prejavy. Znovu sme v takom období, keď veľké ciele boli naplnené, SR vstúpilo do NATO a EÚ a zdá sa, že populistické apely ako keby neboli až také dôležité.
"Nastal čas, aby sa voči populistom postavili zástupcovia občianskej spoločnosti, médií, ktorí pochopia, že populizmus je škodlivý, čo sa týka etnických alebo sexuálnych menšín a nie je zlučiteľný s hodnotami, na ktorých by sa malo budovať moderné demokratické Slovensko. Médiá by mali viac rozohrávať témy o alternatívnych spôsoboch života v spoločnosti. Znepokojuje ma, že sa v tomto smere nijako nehýbe obsahová reforma školstva," zdôraznil Martin Bútora a dodal, že treba dávať pozor na verejnoprávne médiá a nedovoliť, aby boli kolonizované tak, ako si to predstavujú niektorí predstavitelia strán súčasnej slovenskej vládnej koalície.
