Fico: Urobili sme dosť, bez SNS a ĽS-HZDS by sme boli ľavicovejší
BRATISLAVA - Premiér a šéf Smeru-sociálnej demokracie Robert Fico odmietol výčitky, že jeho kabinet počas doterajšieho pôsobenia nepresadil výraznejšie zmeny v reformách z dielne minulej pravicovej vlády.
Okrem iného plánuje ďalšie zmeny v dani z pridanej hodnoty. Presadzovaniu ľavicovejšej politiky bránia postoje menších koaličných strán, SNS a ĽS-HZDS, povedal Fico pre ČTK.
"Smer-SD nie je jediná strana vo vláde. Keby bola jediná strana vo vláde, tak sa správame podstatne ľavicovejšie, ale máme partnerov, ktorí nás do určitej miery takisto limitujú svojimi názormi a svojimi postojmi," povedal Fico.
Na budúci rok by chcel znížiť daň z pridanej hodnoty pri niektorých položkách. "Ja by som bol rád, keby už aj na budúci rok išli učebnice a internet, ak nám to umožní finančná situácia," povedal premiér, ktorý chce prehĺbiť aj princíp solidarity pri dani z príjmov.
Zatiaľ čo Smer vo svojich vyjadreniach obhajuje najmä práva chudobnejších ľudí, SNS a ĽS-HZDS presadzujú aj požiadavky podnikateľov.
Opoziční politici i viacerí pravicoví ekonómovia sa nechali viackrát počuť, že jediným "prínosom" Ficovej vlády je to, že najmä ekonomické reformy doteraz príliš nemenila. To však Fico odmieta. "Ak niekto považuje zavedenie desaťpercentnej dane z pridanej hodnoty, ak niekto považuje zavedenie solidarity do dane z príjmu fyzických osôb (...) za kozmetické úpravy, no tak ho nechajme v tom," reagoval Fico.
Ficov predchodca, terajší opozičný líder Mikuláš Dzurinda, naopak viackrát argumentoval, že jeho dve predošlé vlády vychádzali z nepomerne ťažšej ekonomickej a sociálnej situácie v krajine. "Za tých osem rokov sme si všetko to nepopulárne zlízli my a to populárne na seba vztiahol pán Fico," povedal šéf SDKÚ-DS v nedeľňajšej televíznej diskusii. Zdôraznil, že životnú úroveň ľudí pomohli zvýšiť práve reformy jeho kabinetov. "Naša vláda bola sociálnejšia," vyhlásil.
Najmä daňová reforma Dzurindovej vlády, ktorá zaviedla rovnú 19-percentnú daň z príjmov i z pridanej hodnoty, podľa ekonómov pritiahla na Slovensko zahraničných investorov a aj svojou relatívnou jednoduchosťou naštartovala rýchly ekonomický rast spojený s rastom životnej úrovne. Fico naopak viackrát tvrdil, že daňový systém je málo solidárny; za skutočný dôvod ekonomického rastu pritom označil ochotu Slovákov pracovať za nízke mzdy.
Nová vláda doteraz len mierne zvýšila dane lepšie zarábajúcim ľuďom prostredníctvom úprav takzvanej odpočítateľnej položky pri dani z príjmov a znížila sadzbu DPH na lieky z 19 na desať percent .
"Smer-SD nie je jediná strana vo vláde. Keby bola jediná strana vo vláde, tak sa správame podstatne ľavicovejšie, ale máme partnerov, ktorí nás do určitej miery takisto limitujú svojimi názormi a svojimi postojmi," povedal Fico.
Na budúci rok by chcel znížiť daň z pridanej hodnoty pri niektorých položkách. "Ja by som bol rád, keby už aj na budúci rok išli učebnice a internet, ak nám to umožní finančná situácia," povedal premiér, ktorý chce prehĺbiť aj princíp solidarity pri dani z príjmov.
Zatiaľ čo Smer vo svojich vyjadreniach obhajuje najmä práva chudobnejších ľudí, SNS a ĽS-HZDS presadzujú aj požiadavky podnikateľov.
Opoziční politici i viacerí pravicoví ekonómovia sa nechali viackrát počuť, že jediným "prínosom" Ficovej vlády je to, že najmä ekonomické reformy doteraz príliš nemenila. To však Fico odmieta. "Ak niekto považuje zavedenie desaťpercentnej dane z pridanej hodnoty, ak niekto považuje zavedenie solidarity do dane z príjmu fyzických osôb (...) za kozmetické úpravy, no tak ho nechajme v tom," reagoval Fico.
Ficov predchodca, terajší opozičný líder Mikuláš Dzurinda, naopak viackrát argumentoval, že jeho dve predošlé vlády vychádzali z nepomerne ťažšej ekonomickej a sociálnej situácie v krajine. "Za tých osem rokov sme si všetko to nepopulárne zlízli my a to populárne na seba vztiahol pán Fico," povedal šéf SDKÚ-DS v nedeľňajšej televíznej diskusii. Zdôraznil, že životnú úroveň ľudí pomohli zvýšiť práve reformy jeho kabinetov. "Naša vláda bola sociálnejšia," vyhlásil.
Najmä daňová reforma Dzurindovej vlády, ktorá zaviedla rovnú 19-percentnú daň z príjmov i z pridanej hodnoty, podľa ekonómov pritiahla na Slovensko zahraničných investorov a aj svojou relatívnou jednoduchosťou naštartovala rýchly ekonomický rast spojený s rastom životnej úrovne. Fico naopak viackrát tvrdil, že daňový systém je málo solidárny; za skutočný dôvod ekonomického rastu pritom označil ochotu Slovákov pracovať za nízke mzdy.
Nová vláda doteraz len mierne zvýšila dane lepšie zarábajúcim ľuďom prostredníctvom úprav takzvanej odpočítateľnej položky pri dani z príjmov a znížila sadzbu DPH na lieky z 19 na desať percent .
