BRATISLAVA - Podľa meteorológov by mali tuhé mrazy čoskoro poľaviť. Stále nás však trápi arktická zima. Ako sa chrániť pred chladom, sme sa rozprávali s prezidentom Slovenského červeného kríža Viliamom Dobiášom.
Je úplne normálne, že v zime je zima a v lete je teplo. Ľudia sa v lete utiekajú do klimatizovaných miestností a v zime do vykúrených priestorov. Žijeme tak medzi 18 až 25 stupňami Celzia. Je to proti prirodzenému fungovaniu ľudského organizmu, pretože telo takto stráca návyky. Keď je stupňov trochu viac, alebo naopak menej, telo zažíva stresový faktor. U náchylnejších ľudí sa v takomto prípade zhoršuje cukrovka, zvýši sa krvný tlak, prehĺbia sa bolesti chrbta, postihnuté sú dýchacie cesty. "V minulosti človek žil vo väčšom teplotnom rozmedzí, ľudia boli zdravší, termoregulačný mechanizmus fungoval lepšie, ľudia boli trénovaní," vysvetlil Dobiáš s tým, že ľudstvo jednoducho spohodlnelo, čo sa prejavuje aj na pociťovaní vonkajšej teploty.
Krutá smrť
Smrť kvôli podchladeniu najčastejšie postihuje ľudí bez domova. Pri nich ale zohrávajú dôležitú úlohu aj ostatné faktory, ako je dlhodobá podvýživa, dehydratácia a alkohol.
V chlade môžu najprv vzniknúť lokálne podchladenia - omrzliny, v horšom prípade nastáva podchladenie. Pri zníženej teplote dochádza k spomaľovaniu látkovej premeny. Najprv človeku vypovedá mozog, potom srdce, pľúca, pečeň a obličky. "Ako prvý prestáva fungovať vplyvom extrémneho chladu mozog. Človek najprv pôsobí zmätene, agresívne, pomaly upadá do letargie, apatie až bezvedomia. Následne sa spomaľuje činnosť srdca, až dochádza k jeho zastaveniu a človek, ak sa mu nepomôže, zomiera," vysvetlil Dobiáš.
Prečítajte si aj:
Zima na Slovensku prepisuje históriu: Padol absolútny rekord, pozrite na tie obrovské mrazy!
Čo robiť?
Človek, ak ide do zimy, by mal byť oddýchnutý, dostatočne zavodnený, nemal by byť hladný. Čo sa týka oblečenia, mal by mať na sebe viac vrstiev odevu. Oblečenie by malo byť z prírodných materiálov, ako je vlna a bavlna. Spodný odev, ktorý sa bezprostredne dotýka tela, by mal byť syntetické termo oblečenie, aby bola pokožka v suchu.
"Ak sa chystáme vonku v mrazivom počasí na dlhšie, treba mať rezervné oblečenie, ako sú čapice, ponožky, rukavice a treba mať možnosť prezliecť sa v prípade premočenia," upozornil prezident Červeného kríža a odporúča, že pri pobyte v chlade treba v malých množstvách popíjať tekutiny a prijímať energetické potraviny, ako je med, kandizované ovocie, či müsli tyčinky. Nie tekutiny s obsahom kofeínu, taurínu a alkoholu. Pôsobia totiž močopudne, čo spôsobuje zvýšenie strát tepla. Alkohol síce rozťahuje cievy a môže vyvolať dojem tepla, ale nie je to tak. Alkohol v malých množstvách sa odporúča až po príchode z vonku do tepla.
Ako chrániť deti
Malé deti sú na chlad samozrejme citlivejšie. "Treba pozorovať ich správanie. Ak je dieťa tiché alebo apatické, treba s ním ísť dovnútra. Keď už na tváričke vznikajú biele fliačiky, treba ísť do tepla a zahrievať. Pokožku nezahrievame silným trením, len prikladáme teplú dlaň," vysvetlil Dobiáš.
Rodičia s najmenšími deťmi do jedného roka, môžu ísť pokojne na prechádzku na polhodinku až hodinku aj pri teplotách do -15 stupňov Celzia. "Treba myslieť na to, že pri teplote 0 stupňov Celzia, ale pri slabom vetríku s rýchlosťou 30 km/hod, je pocitová teplota - 15 stupňov Celzia," uzavrel odborník.
Nízke teploty spôsobujú:
Pri teplote 4 stupne Celzia už hrozia omrzliny,
pri teplote - 1 stupeň Celzia sú obmedzené stavebné práce, človek má tzv. husiu kožu,
pri teplote - 3 stupne Celzia prestávajú fungovať mobily, telo sa zle prekrvuje,
pri teplote - 9 stupňov Celzia dochádza k odumieraniu nechránených tkanív,
pri teplote - 15 stupňov Celzia začínajú praskať sklenené nádoby.
