BRATISLAVA - Vláda dnes súhlasila s výcvikom približne dvadsiatich irackých vojakov na území Slovenska. Iračania sa budú školiť v odmínovaní, návrh ešte musí schváliť parlament.
Kabinet Roberta Fica vo februári stiahol z Iraku takmer celú ženijnú jednotku, ohlásil však záujem podieľať sa na výcviku irackých síl. Irackí vojenskí policajti sa už školili na Slovensku aj v minulosti.
Slovenskí vojaci by mali cvičiť Iračanov asi dva mesiace v druhej polovici roka vo vojenskom priestore Lešť na strednom Slovensku. Budú ich učiť pracovať s odmínovacím kompletom Božena. Školenie, ako aj celý pobyt na Slovensku, bude hradiť slovenská strana. Ministerstvo obrany odhadlo celkové náklady na päť miliónov korún.
V Iraku je bezpečnostná situácia aj po americkom vojenskom zásahu proti režimu bývalého prezidenta Saddáma Husajna v roku 2003 nestabilná; krajinu trápia pretrvávajúce násilnosti. "V záujme čo najúčinnejšieho eliminovania násilia a pravdepodobnosti vypuknutia občianskej vojny a následnej anarchie v Iraku je v súčasnosti nevyhnutné, aby sa medzinárodné spoločenstvo zameralo na ďalšie všestranné posilnenie a zvýšenie akcieschopnosti irackej armády," odôvodnilo ministerstvo obrany svoj návrh.
Slovensko malo v Iraku 110-člennú ženijnú jednotku, Ficova vláda ešte vlani v októbri rozhodla o jej návrate domov. V Iraku ostali jedenásti dôstojníci; z toho piatich, ktorí pôsobili v tréningovej misii NATO, kabinet stiahol v apríli. Premiér už skôr nasadenie slovenských vojakov v Iraku kritizoval a za nesprávny označoval aj americký vojenský zásah v krajine. Šiesti dôstojníci, ktorí zostali na irackom území, pôsobia vo veliteľských štáboch operácie Iracká sloboda.
Slovenskí vojaci by mali cvičiť Iračanov asi dva mesiace v druhej polovici roka vo vojenskom priestore Lešť na strednom Slovensku. Budú ich učiť pracovať s odmínovacím kompletom Božena. Školenie, ako aj celý pobyt na Slovensku, bude hradiť slovenská strana. Ministerstvo obrany odhadlo celkové náklady na päť miliónov korún.
V Iraku je bezpečnostná situácia aj po americkom vojenskom zásahu proti režimu bývalého prezidenta Saddáma Husajna v roku 2003 nestabilná; krajinu trápia pretrvávajúce násilnosti. "V záujme čo najúčinnejšieho eliminovania násilia a pravdepodobnosti vypuknutia občianskej vojny a následnej anarchie v Iraku je v súčasnosti nevyhnutné, aby sa medzinárodné spoločenstvo zameralo na ďalšie všestranné posilnenie a zvýšenie akcieschopnosti irackej armády," odôvodnilo ministerstvo obrany svoj návrh.
Slovensko malo v Iraku 110-člennú ženijnú jednotku, Ficova vláda ešte vlani v októbri rozhodla o jej návrate domov. V Iraku ostali jedenásti dôstojníci; z toho piatich, ktorí pôsobili v tréningovej misii NATO, kabinet stiahol v apríli. Premiér už skôr nasadenie slovenských vojakov v Iraku kritizoval a za nesprávny označoval aj americký vojenský zásah v krajine. Šiesti dôstojníci, ktorí zostali na irackom území, pôsobia vo veliteľských štáboch operácie Iracká sloboda.
