"Keď sa nenašiel líder riešenia celonárodných záujmov, (Hlinka) obetavo bral na seba bremeno zodpovednosti a konal," povedal prezident.
BRATISLAVA - Popredná osobnosť boja za slovenskú autonómiu zo začiatku 20. storočia a katolícky kňaz Andrej Hlinka má oddnes ďalší pamätník. Popri soche v Žiline či v Ružomberku dnes odhalili jeho podobizeň aj v bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Kamenári museli dielo ešte dnes na poslednú chvíľu opravovať, keďže ho počas uplynulého víkendu vážne poškodil vandal. Odhalenia sochy sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí.
Pamätník navrhol architekt zo Spoločnosti Andreja Hlinku Stanislav Májek, ktorý je tiež autorom nedávno osadeného pomníka nad údajný hrob bývalého prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa.
Na slávnosť prišiel medzi viacerými politikmi aj prezident Ivan Gašparovič. "Keď sa nenašiel líder riešenia celonárodných záujmov, (Hlinka) obetavo bral na seba bremeno zodpovednosti a konal," povedal prezident, ktorý ďalej odsúdil negatívne hodnotenie Hlinku počas komunizmu.
Za významnú osobnosť slovenských dejín označili Hlinku aj podpredsedníčka parlamentu za koaličnú SNS Anna Belousovová či minister kultúry Marek Maďarič. Obaja tiež ostro odsúdili poškodenie pomníka počas minulej soboty. Polícia dnes oznámila, že vandalizmus mal na svedomí 19-ročný mladík, ktorého už obvinila z poškodenia cudzej veci.
Hlinka patril na začiatku 20. storočia k najvýznamnejším slovenským politikom, jeho meno v súčasnosti nesú viaceré slovenské námestia či ulice, Hlinkova podobizeň je aj na tisíckorunových bankovkách. Rodák z Černovej - dnes časť Ružomberka - sa počas prvej Československej republiky podieľal na založení Slovenskej ľudovej strany, neskôr Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Hlinkovým nástupníkom sa po jeho smrti stal Tiso, pod ktorého vedením sa ľudácka strana stala symbolom protižidovských opatrení na Slovensku. Niektorí ľudia preto Hlinku spájajú aj s neskorším vojnovým pôsobením strany a podobne ako Tisa ho považujú za kontroverznú osobnosť.
Odhalenie pamätníka pripadlo na 69. výročie prinesenia originálu Pittsburskej dohody na Slovensko. V nej sa ešte v roku 1918 dohodli slovenskí a českí krajania v Amerike s neskorším prezidentom Tomášom Garrigue Masarykom na vytvorení samostatného československého štátu so samostatnou správou pre Slovensko. Dohoda sa preto neskôr stala symbolom boja za slovenskú autonómiu, jej legitimitu však spochybňoval samotný Masaryk. Hlinka sa za plnenie dohody zasadzoval.
Pamätník navrhol architekt zo Spoločnosti Andreja Hlinku Stanislav Májek, ktorý je tiež autorom nedávno osadeného pomníka nad údajný hrob bývalého prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa.
Na slávnosť prišiel medzi viacerými politikmi aj prezident Ivan Gašparovič. "Keď sa nenašiel líder riešenia celonárodných záujmov, (Hlinka) obetavo bral na seba bremeno zodpovednosti a konal," povedal prezident, ktorý ďalej odsúdil negatívne hodnotenie Hlinku počas komunizmu.
Za významnú osobnosť slovenských dejín označili Hlinku aj podpredsedníčka parlamentu za koaličnú SNS Anna Belousovová či minister kultúry Marek Maďarič. Obaja tiež ostro odsúdili poškodenie pomníka počas minulej soboty. Polícia dnes oznámila, že vandalizmus mal na svedomí 19-ročný mladík, ktorého už obvinila z poškodenia cudzej veci.
Hlinka patril na začiatku 20. storočia k najvýznamnejším slovenským politikom, jeho meno v súčasnosti nesú viaceré slovenské námestia či ulice, Hlinkova podobizeň je aj na tisíckorunových bankovkách. Rodák z Černovej - dnes časť Ružomberka - sa počas prvej Československej republiky podieľal na založení Slovenskej ľudovej strany, neskôr Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Hlinkovým nástupníkom sa po jeho smrti stal Tiso, pod ktorého vedením sa ľudácka strana stala symbolom protižidovských opatrení na Slovensku. Niektorí ľudia preto Hlinku spájajú aj s neskorším vojnovým pôsobením strany a podobne ako Tisa ho považujú za kontroverznú osobnosť.
Odhalenie pamätníka pripadlo na 69. výročie prinesenia originálu Pittsburskej dohody na Slovensko. V nej sa ešte v roku 1918 dohodli slovenskí a českí krajania v Amerike s neskorším prezidentom Tomášom Garrigue Masarykom na vytvorení samostatného československého štátu so samostatnou správou pre Slovensko. Dohoda sa preto neskôr stala symbolom boja za slovenskú autonómiu, jej legitimitu však spochybňoval samotný Masaryk. Hlinka sa za plnenie dohody zasadzoval.
